Panovník vyhlásil základné občianske slobody a novú ústavu (Ferdinand V. – do decembra 1848). Marcové zákony boli súborom 31 zákonov uhorského snemu a ich hlavným presadzovateľom bolo maďarské reformné hnutie. Väčšinu z nich podporovali aj štúrovci. Platnosť nadobudli 11. 4. 1848. Zlikvidovali robotu, cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok a iné povinnosti urbariárnych poddaných. Zaviedli všeobecné zdanenie, zrušili miestodržiteľskú radu a uhorskú dvorskú kanceláriu. Uhorsko si posilnilo nezávislosť od Viedne a vzniká 1. samostatná uhorská vláda, kt. podliehala uhorskému snemu. Zákony obmedzovali právomoc kráľa a ríšskej rady. Ríšske orgány mohli rozhodovať len v oblastiach vojenstva, financií a zahraničných vecí. Zákony zaručovali okrem iného slobodu slova, tlače spolčovania, zhromažďovania a povolovali zastupiteľský systém. Volebné právo bolo obmedzené majetkovo aj vzdelanostne (cenzus). Volilo len 6 % vďaka obmedzeniu. Za úradný jazyk Uhorska bola vyhlásená maďarčina, čo otvorilo cestu k radikálnej maďarizácii.
Neúspechy absolutizmu, medzinároná situácia, vojenské porážky v Taliansku a finančné ťažkosti prinútili Viedeň zmeniť politiku. V auguste 1859 panovník odvolal Alexandra Bacha (koniec Bachovho absolutizmu) a 20. 10. 1860 vydal októbrový diplom. Habsburgovci sa navždy vzdali absolutizmu, bol obnovený zastupiteľský systém a ústavné pomery, stanovilo sa nové usporiadanie ríše. Jednotu krajiny malo zabezpečiť spoločné vojenstvo, zahraničná politika, financie, pošta a doprava. O ostatných otázkach mali rozhodovať korunné krajiny monarchie samostatne. Boli obnovené snemy a iné orgány korunných krajín. Uhorsko malo osobitné štátoprávne usporiadanie. Bol tu obnovený krajinský snem, župné zriadenie a miestodržiteľská rada. Októbrový diplom obišiel národné ambície menších národov, kt. sa obávali o svoj osud. Spokojní neboli ani niektorí rakúsko-nemeckí politici a hlavne maďarská opozícia, kt. požadovala voľný zväzok Uhorska s ríšou.






















20.A Prvá svetová vojna

Po 1. priemyselnej revolúcii pozorujeme nárast britskej hegemónie. Od 80. rokov 19. st. začína britská nadvláda slabnúť a postupne je vystriedaná Nemeckom, USA, Japonskom. Posilnenie týchto krajín bolo zapríčinené zjenotením Nemecka, víťazstvom Severu nad Juhom.
USA: severoamerická ekonomika sa rozvíjala vo veľkej politicky zjednotenej krajine s demokratickým zriadením a na priestore, kt. mal k dispozícii všetky nutné surovinové zdroje a dostatočný odbytový trh.