Výroba sa tu koncentrovala do veľkopodnikov, ktorých kapitál sa rýchlo vracal. S výnimkou Ruska, ktoré bolo zaostalé, nikde v Európe takéto možnosti neexistovali.
Nemecko: malo problém s dobýjaním surovinových a odbytových trhov, prekonávalo menšiu hosp. krízu a vložený kapitál sa vracal veľmi pomaly. Nemci sa snažili presadiť vývozom kapitálu hlavne na Balkán a do R-U, ale aj do Francúzska, Veľkej Británie, Číny. Nechýbali však snahy mocenských elít, riešiť tieto problémy politicko-mocenskou expanziou. Jednou z mnohých príčin vzniku 1. sv. vojny boli štátne zbrojné objednávky, kt. sa už vtedy stali v Európe významným ekonomickým stabilizátorom. Tento spôsob ekonomického rastu zvyšoval riziko vojny.
Ďalšou príčinou bola situácia v mnohonárodnostných štátoch ako Rusko, R-U a Turecko, ktorých politický systém bol nedostatočne zdemokratizovaný a úplne postrádal pružnosť a schopnosť reformy. Tieto štáty sa stávajú citlivé na vonkajšie a vnútorné destabilizačné podnety a jednotlivé národy dospeli k názoru, že len vonkajší zásah ich môže oslobodiť.
Ďalšou príčinou bol vznik mocenských blokov (Trojspolok, Trojdohoda).
Napätie vyvrcholilo tzv. Balkánskymi vojnami, kt. sa stali jednou s príčin 1. sv. vojny.



1. balkánska vojna (9. 10. 1912 – 30. 5. 1913) – bola vedená medzi balkánskou ligou (Bulharsko, Čierna Hora, Grécko, Srbsko) proti Osmanskej ríši s cieľom rozšíriť územia jednotlivých štátov. Turci boli rýchlo porazený a v decembri podpísali prímerie s Bulharskom, Srbskom a Čiernou Horou. Koniec vojny je spojený s Londýnskou mierovou zmluvou – 30. 5. 1913. Turecko prišlo o všetky svoje dŕžavy v Európe s výnimkou územia okolo Istanbulu. Čoskoro sa však objavili spory medzi víťaznými krajinami. Bulharsko, kt. získalo veľké územie v Macedónii, nebolo spokojné s tým, že Grécko získalo Solún, Srbsko nezískalo prístup k Jadranskému moru kvôli vytvoreniu Albánska.
Grécko a Srbsko uzavreli v júni 1913 spojenectvo, základom kt. bolo nové delenie bulharskej Macedónie. Bulhari neboli ochotní ustúpiť.
2. balkánska vojna (30. 6. – 10. 8. 1913) – bojovali proti sebe na jednej strane Bulharsko a na druhej strane Grécko, Čierna Hora, Srbsko, Rumunsko a neskôr aj Turecko. Boje skončili koncom júla a nasledovali zložité politické jednania. 10. 8. 1913 bola podpísaná Bukurešťská mierová zmluva. Bulhari stratili väčšinu získaného územia v prospech Srbska a Grécka. V septembri 1913 bola podpísaná Istanbulská mierová zmluva medzi Bulharskom a Tureckom. Bulharsko stratilo Drinopol a ďalšie územia.