Masaryk
ü prvý predseda vlády – Karel Kramář
ü minister zahraničných vecí – E. Beneš
ü minister vojny – M. R. Štefánik
ü minister zdravotníctva – Vavro Šrobár

Na Svk bola vymenovaná dočasná vláda, kt. bola 7. 12. 1918 nahradená Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska (vodca – Vavro Šrobár). Najvyšším zákonodarným orgánom bolo Národné zhromaždenie, kt. v r. 1918 prijalo dočasnú ústavu a niekoľko dôležitých zákonov (8-hodinový pracovný čas, sociálne poistenie, sloboda tlače, zhromažďovania, štrajku). Po prvom ústavnom zákone, kt. bol vyhlásený po vzniku ČSR, bola prijatá prvá československá ústava – 29. 2. 1920. Táto ústava bola vypracovaná podľa francúzskej a americkej ústavy. Rozdeľovala štátnu moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. 23. 4. 1921 bola podpísaná spojenecká zmluva medzi ČSR, Rumunskom a Juhosláviou pod názvom Malá dohoda. Bola nariadená proti maďarskému revizionizmu a pokusom o návrat k Habsburgovcom. V r. 1923 bol prijatý zákon na ochranu republiky, ktorý trestne stíhal tých, kt. boli proti demokratickému zriadeniu.
Zahraničné vzťahy v ďalšom období možno odvodiť z Konferencie ministrov zahr. vecí v Locarne – 1925. Tu Nemecko uzatvorilo zmluvu s Francúzskom a Belgickom, kt. garantovala existujúce hranice. S Poľskom a ČSR však takúto zmluvu neuzatvorilo. Poľsko a ČSR uzatvorili garančnú zmluvu s Francúzskom.
ČSR malo napäté vzťahy s Vatikánom a ich normalizáciu znamenalo až schválenie tzv. Modus Vivendi – zmluva s Vatikánom, ktorú podpísala československá vláda 20. 1. 1928.
Po vydaní ústavy schválilo Národné zhromaždenie ešte niekoľko dôležitých zákonov, napr. jazykový zákon – menšiny majú právo používať svoj jazyk tam, kde ich je viac ako 20 %.




















21.A Medzivojnová Európa

Svetová hospodárska kríza (1929 – 33)
Piatok 25. 10. 1929 – krach na newyorkskej burze. Táto kríza bola najhlbšou krízou 20. st. a zasiahla všetky hospodárske odvetvia. Svetová výroba klesla o 38 %, medzinárárodný obchod o 34 %. Krach newyorkskej burzy zapríčinil krach ďalších bánk, kt. nemali dosť peňazí na pôžičky pre priemysel => obmedzenie výroby, prepúšťanie zamestnancov. Najväčšia nezamestnanosť bola až 25 %. Z amerického kontinentu sa rýchlo rozšírila do Európy, kde krachovali ďalšie banky (napr. Credit Antstalt). Postihnuté krajiny začali riešiť krízu, snažili sa zachrániť vlastné hospodárstvo. Štát vkladal peniaze a podporoval veľké verejné projekty, aby znížil nezamestnanosť (napr. USA – plán New Deal – Roosvelt).