OSN zorganizovala pomoc a za účasti USA a 15 ďalších štátov Severokórejčanov vytlačili hlboko na ich územie a ich úplnej porážke zabránila iba pomoc čínskych vojsk. Severná Kórea bola podporovaná aj ČSR (lieky, autá, zbrane). Vojna skončila v júli 1953 prímerím.

Vojny na Blízkom východe
Na Blízkom východe vzniklo po vojne niekoľko nových štátov vďaka dekolonizácii, napr. Líbya, Sýria, Libanon, Arabské emiráty, Egypt. Na území Palestíny, kt. spravovala VB bola snaha vytvoriť židovský štát. Verejná mienka ovplyvnená udalosťami 2. sv. vojny podporila predovšetkým západných politikov v snahe vytvoriť samostatný izraelský štát. 14. 5. 1948 bol vytvorený Izrael.
1. izraelsko-arabská vojna – po vytvorení Izraelu sa arabské krajiny zjednotili a začali vojnu. Vojská vedené Egyptom, Jordánskom, Sýriou a Irakom napadli Izrael, ale boli porazené. Izrael si tak zachoval samostatnosť. Státisíce Arabov utiekli z Palestíny do okolitých štátov a dodnes sa snažia o vytvorenie palestínskeho štátu.
2. vojna – vznikla potom, ako Egypt znárodnil Suezský prieplav a uzavrel cestu k Červenému moru. Do tejto krízy (Suezská kríza) sa zapojili aj Angličania a Francúzi na jednej strane a ZSSR na strane Egypta. Izrael využil situáciu a obsadil Sinajský polostrov a pásmo Gazy.
3. vojna – tzv. šesťdňová – začala v r. 1967 preventívnym útokom Izraela proti Egyptu. Materiálna a technická prevaha izraelských vojsk mala za následok zničenie väčšiny letectva Egypta, Jordánska a Sýrie za 1 deň. Izrael obsadil Golandské výšiny, veľkú časť Jordánska a dostal sa až k Suezskému prieplavu. ZSSR a ČSR v tomto období podporovali arabské štáty (dodávky zbraní) a s Izraelom prerušili diplomatické vzťahy (až do r. 1990). Suezský prieplav bol zablokovaný potopenými loďami a dlhé roky sa nepoužíval.
4. vojna – začala v r. 1973, keď Egypt a Sýria napadli Izrael a dosiahli dočasné úspechy. Situácia sa však otočila a Izrael získal nové územia a ponechal si ich. Do situácie zasiahla OSN, ale arabské krajiny ako prejav solidarity zvýšili v rámci OPEC-u ceny ropy. Spôsobili tak tzv. ropný šok, kt. mal za následok uzatvorenie 1. mierovej dohody medzi Izraelom a Egyptom v r. 1978 (Egypt uznal Izrael výmenou za vrátenie Sinajského polostrova).

Karibská kríza
V r. 1959 zvrhli povstalci na Kube vládu diktátora Batistu. Na čelo Kuby sa dostal Fidel Castro, kt. uskutočnil pozemkovú reformu a znárodnil súkromný majetok. Znárodnenie sa týkalo predovšetkým amerického majetku (cukrovary, banky), čo malo za následok zhoršenie vzťahov a následnú hosp. blokádu Kuby. Vzťahy sa neustále zhoršovali čoho vyvrcholením bola karibská kríza v r. 1962.