Centrum ich ríše bolo v dnešnom Maďarsku a ich najznámejším vodcom bol kagan Bajan. Zo svojho územia podnikali Avari lúpežné výpravy do okolitých krajín, hlavne na sever. Niektoré slovanské kmene boli Avarom podriadené.
(slovanská kultúra – púchovská, kagan – kráľ, kaganát – kráľovstvo, hrinky – kruhové pevnosti).

Spoločenské zriadenie starých Slovanov
- žili v rodoch a kmeňoch
- na čele stáli náčelníci volení radou starších
- rodiny boli monogamné s výnimkou rodín náčelníkov a príslušníkov vládnucej vrstvy
- verili v nadprirodzené bytosti a uctievali prírodné úkazy (napr. hrom, blesk, Slnko)
Starí Slovania boli pastieri a roľníci, budovali neopevnené dediny a ich domy boli z polovice v zemi (polozemnice). Slovania pestovali strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, ľan...
Chovali ovce, kozy, dobytok, ošípané, venovali sa rybolovu, lovu a brtníctvu (včelárstvu). V poľnohosp. prevládal dvojpoľný systém. Pôdu obrábali drevenými neskôr železnými nástrojmi. Mali vyspelé kovárstvo, tesárstvo a hrnčiarstvo. Spracúvali aj kože, kožušiny, textil,.. Remeselná výroba mala domácky charakter.
Keramika z tohto obdobia bola zdobená vlnovkami, modelovaná ručne. Dostala názov Keramika pražského typu.

Samova ríša
Začiatkom 7. st. sa Slovania vzbúrili proti avarskej nadvláde, pretože Avari boli oslabení po porážke od Byzantskej ríše. Za pomoci franského kupca Sama, kt. im dodával zbrane, Avarov viackrát porazili a Samo sa stal ich vládcom.
V r. 631 – 632 sa ríša dostala do konfliktu s franským panovníkom Dagobertom. Dagobert zaútočil, ale v 3-dňovej bitke pri Vogastisburgu bol porazený.
Samova ríša bola kmeňovým zväzom, ale hosp. a spoločenské pomery v nej neboli také pevné, aby sa vytvoril štát. Po smrti Sama sa ríša rozpadla. Centrum Samovej ríše sa pravdepodobne nachádzalo v priestore južnej Moravy, severného Rakúska a západného Slovenska.
Nadvláda Avarov v Karpatskej kotline skončila v r. 791 – 796 po porážke Karolom Veľkým.
3.A Staroveké Grécko

Periodizácia:
1) mykénske obdobie (1600 – 1200 pnl) – kráľ a vojenská družina
2) homérske obdobie (1200 – 800 pnl) – „temné obdobie“ – kráľ a voj. družina
3) archaické obdobie (800 – 500 pnl) – rod. aristokracia – 9 archontov + areopág (rada starších)
4) klasické obdobie (500 – 338 pnl)
5) helenistické obdobie (338 – 146 pnl)

Osídlenie
- Peloponézsky polostrov bol osídlený v 3. tis. kmeňmi neznámeho pôvodu
- v 2. tis. prichádzajú postupne kmene Achájcov, Iónov a Dórov
- tieto kmene dokončili osídlovanie a buď si podmanili alebo splynuli s pôv.