slovenský román – René mládenca, príhodi a skúsenosti.
Prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny bol Anton Bernolák, kt. v r. 1787 kodifikoval (uzákonil) spisovnú slovenčinu (západoslovenské nárečie). Jeho diela: Slovenská gramatika, O pôvode slovenských slov, Slovník slovensko – česko – latinsko – nemecko – uhorský.
Samotné bernolákovské hnutie sa zrodilo v generálnom seminári v Bratislave (založil ho Jozef II.). V r. 1792 založili bernolákovci v Trnave Slovenské učené tovarišstvo (vydávanie osvetových a náboženských kníh). Predsedom bol Bernolák, ostatní členovia – katolícki kňazi. Dôležitým členom tovarišstva a jedným z bernolákovcov bol aj Juraj Fándly – Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom, Piľní domajší a poľní hospodár.
Činnosť bernolákovcov bola utlmená zač. 19. st. dôsledkom zahraničnej nepriaznivej situácie (napoleonské vojny, nástup absolutizmu). Bernolákovčina sa používala až do 50. r. 20. st. medzi katolíckymi vzdelancami. Evanjelici používali biblickú češtinu (Hrdlička, Plachý, Palkovič, Rybáry). Evanjelici založili na lýceu v BA Katedru reči a literatúry českoslovanskej.

2. fáza SNO:
Vzdelanci iniciovali spoluprácu medzi slovanskými národmi. Spoločný jazyk chápali ako základný znak národa. Myšlienku veľkého slovanského národa presadzoval hlavne Ján Kollár, kt. sa obával maďarizácie. Rusko považoval za zjednotiteľa Slovanov a udržiaval úzke vzťahy s českými vzdelancami, hlavne s Josefom Jungmanom.
Dalším predstaviteľom všeslovanskej vzájomnosti bol Pavol Jozef Šafárik. Diela: Slovanský národopis, Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti.
V tomto období dochádza k spolupráci katolíckej a evanjelickej inteligencie. Centrum národného hnutia bolo v Budíne, Bratislave a Trnave. Najvýznamnejšie osobnosti tohto obdobia – Ján Hollý, Martin Hanuliak, Alexander Rudnay – arcibiskup. Výsledkom spolupráce bolo založenie Slovenského čitateľského spolku a neskôr Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Tento spolok vyával aj almanach Zora. Osvetová činnosť prebiehala aj vydávaním kalendárov a lacných kníh, divadelníctvom.

3. fáza SNO:
Hlavnými predstaviteľmi boli: Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža, kt. boli podporovaní študentami. Snažili sa čo najviac vzdelať slovenský vidiek formou nedelných škôl. V roľníckych a meštianskych vrstvách videli základ národného hnutia. Známe sú aj výlety štúrovcov po Slovensku, najznámejší – výlet na Devín. Štúrovci založili aj radikálne orientovaný spolok – Vzájomnosť – protifeudálne zameraný. Pod vplyvom rastúcej maďarizácie zorganizovli petíciu, kt. odovzdali v r.