1842 cisárovi, názov petície – Slovenský prestolný prosbopis. Výsledkom petície bolo odvolanie Štúra z bratislavského lýcea, čo vyvolalo protesty študentov.
V r. 1843 Štúr, Hurban a Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Uzákoneniu slovenčiny bol venovaný spis – Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Vychádzajú aj Slovenské národné noviny. Hurban vydával časopis Slovenské pohľady.
V r. 1844 vzniká 1. celonárodný kultúrny spolok Tatrín v Liptovskom Mikuláši s cieľom pozdvihnúť kultúrny život – predseda Hodža. Venoval sa hlavne dejepisu, jazykovede a literatúre. Vydával knihy pre ľudové vrstvy a aj pre vzdelancov. Zaniká v r. 1848. V 40. r. vzniká 1. generácia slovenského výtvarného umenia – hl. predstavitelia – Klemens, Bohún. V sochárstve sa presadil Dunajský.
K štúrovskému programu sa postupne pridávajú aj predstavitelia mladobernolákovcov – Palárik, Radlinský, Hattala. Oficiálne sa k programu štúrovcov pripojili na zasadnutí Tatrína v Čachticiach (dohodli sa na jednotnom používaní štúrovčiny). V r. 1847 sa stal Štúr poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.





































25.B „Žandár Európy“

Po smrti Alexenadra I. vzniká situácia vhodná na odstránenie absolutistického cárskeho režimu. V r. 1825 vzniká povstanie dekabristov (rus. dekabr – december) s cieľom zaviesť ústavu, reformy a vytvorenie republiky (boli to predovšetkým mladá šľachta, vojaci, študenti). Cárom sa však stáva Mikuláš I. (1825 – 55), ktorý kruto potlačil povstanie. Účastníci boli popravení alebo išli na Sibír. Mikuláš sa v ďalšom období snaží aktívne zasahovať aj do diania v Európe, čím získal prezývku „Žandár Európy.“ Napr. v r. 1830 – 31 potlačil povstanie v Poľsku – Kongresovka (neoficiálny názov pre Poľsko), v r. 1849 pomohol Františkovi Jozefovi I. potlačiť revolúciu v uhorsku – bitka pri Világoši v r. 1849.
Najvýznamnejším konfliktom počas jeho vlády bola tzv. Krymská vojna (1853 – 56). Rusko sa snažilo získať na úkor Turecka úžiny (prielivy) Bospor a Dardanely, čo sa stretlo s odporom Anglicka a Francúzska, kt. pomohli Turecku vo vojne. Spoločne so Sardínsko-piemontským kráľovstvom porazili Rusko. Mier podpísal už cár Alexander II. Alexander sa snažil zaostalú krajinu zreformovať a preto uskutočnil zmeny v armáde, školstve a súdnictve, ale hlavne v r. 1861 zrušil nevoľníctvo (osobná sloboda, voľný pohyb, vlastníctvo nehnuteľného majetku). Reforma sa týkala asi 52 mil. roľníkov, kt.