obyvateľstvom

Sparta
Vládnucu vrstvu tvorili potomkovia Dórov (bolo ich 10 000) boli plnoprávni. Vrstva slobodných roľníkov a cudzincov, kt. nemali práva, ale boli slobodní, sa nazývali perioikovia. Otroci, kt. boli štátni a prideľovaní spolu s pôdou sa volali heilóti.
V Sparte vládli 2 králi, kt. radila rada starších – gerúzia. Činnosť kráľa kontrolovali 5 efori. Ostatné obyvateľstvo sa zúčastňovalo na ľud. zhromaždeniach. Spartská ústava je typom zmiešanej ústavy (obsahuje monarchistické, aristokratické a demokratické prvky). Sparťania uzatvárali spojenecké zmluvy s okolitými štátmi a v r. 550 vytvorili peloponézsky spolok.

Atény
Na rozdiel od Sparty bola aténska ústava v klasickom období demokratická. Na polit. živote sa zúčastňovalo veľké množstvo obyv. prostredníctvom ľud. zhromaždenia – eklézia. Tento systém nazývame priama demokracia. Najvyššie polit. miesta (úrady) boli obsadzované každoročnými voľbami. Hl. úradníci sa nazývali stratégovia, najznámejší – Perikles. Niektorí známi politici ako Solón, Kleisténes a Perikles prispeli svojimi reformami k upevneniu štátu a k budovaniu demokracie. Atény podobne ako Sparta vytvorili v r. 478 pnl spolok, kt. sa nazýval délsky neskôr aténsky námorný spolok. Venoval sa hlavne obchodnej činnosti. O rozvoj Atén sa v tomto obobí zaslúžil aj politik Temistoklés, kt presvedčil Aténčanov, aby venovali financie na výstavbu lodí a opevnenie aténskeho prístavu Pireus. 3.B Veľká Morava

Od zániku Samovej ríše až po vznik VM nemáme z nášho územia žiadne písomné správy. V 7. a 8. st. sa na našom území rozvíjala výroba železných nástrojov, keramiky (už aj hrnčiarsky kruh) a obchod predovšetkým so severnými územiami. Dokazujú to archeologické nálezy.
Koncom 8. st. bola úplne rozvrátená avarská ríša, čo umožnilo osamostatnenie sa kmeňov na našom území. Vytvárajú sa 2 kniežatstvá s centrom v Nitre a niekde na Morave. Prvý známy vládca nitrianskeho kniežatstva bol Pribina, kt. sa snažil v krajine šíriť kresťanstvo. Dokazuje to aj vysvätenie kostola v Nitre v r. 828 arcibiskupom Adalrámom. V r. 833 bol Pribina porazený a vyhnaný moravským kniežaťom Mojmírom – vzniká Veľká Morava. Pribina odchádza do Zadunajska, kde od nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca dostáva léno v okolí Blatenského jazera (Balaton). Počas vlády Mojmíra bola VM pod silným vplyvom Franskej ríše, kt. platila dávky.
Po Mojmírovi nastupuje na kniežací trón jeho synovec Rastislav, kt. bol dosadený Ľudovítom Nemcom. VM si však aj v tomto období zachovala určitú formu vlastnej správy.