1. Pravek

História je gréckeho pôvodu, používa sa v dvoch významoch:
1. Dejiny alebo odborné skúmanie minulosti
2. Dejepis – veda o dejinách
Dejiny sa členia priestorovo, vecne a chronologicky.
1) Priestorové členenie – rozlišujeme dejiny: a) svetové
b) národné
c) regionálne – sú súčasťou národných dejín
2) Vecné členenie – vychádza z poznania, že predmetom štúdia histórie sú všetky stránky života ľudskej spoločnosti (politika, veda, kultúra, hosp., školstvo). Toto členenie pomáha historikom pri ich práci.
3) Chronologické členenie – najstarší spôsob rozdelenia dejín - periodizácia.

Klasické rozdelenie dejín:
a) Pravek – do r. 3 000 p.n.l.
b) Starovek – do 5. st. n.l.
c) Stredovek – prelom 15/16 st.
d) Novovek – koniec 19. st.
e) Najnovšie dejiny – od r. 1918 al. 1945
Marxistická periodizácia dejín:
a) Prvotná pospolná spoločnosť – pravek
b) Otrokárska spoločnosť – starovek
c) Feudálna spoločnosť – stredovek
d) Prechod od feudalizmu ku kapitalizmu a kapitalistická spoločnosť – novovek
e) Socializmus – najnovšie dejiny

Dejinný proces prebieha nepretržite vo všetkých krajinách a územiach a vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Preto hovoríme o nerovnomernosti historického vývoja. Táto nerovnomernosť súvisí hlavne s osídlením a s prírodnými podmienkami.

Historické pramene
História neskúma priamo a bezprostredne, pretože všetko je už minulosťou. Minulosť môžem poznávať iba pomocou prameňov. Tie delíme do viacerých skupín, kt. sa môžu aj vzájomne prelínať.
1) Písomné pramene úradného charakteru (sú najvierohodnejšie)
2) Písomné pramene súkromnej povahy – súkromná činnosť významných ľudí; patrí sem korešpondencia, denníky, poznámky a zápisníky dôverného charakteru
3) Rozprávacie pramene – patria medzi písomné pramene, sú to jednoduché, chronologicky radené zápisy napr. letopisy, anály. Vyššou formou sú kroniky a cirkevné legendy. Významným druhom písomných prameňov je aj periodická tlač.
4) Hmotné pramene – nemožno z nich zrekonštruovať konkr. dej, väčšinou slúžia ako dokumentácia. Patria sem napr. kosti (telesné pozostatky). Výskumom hmotných pramenňov a telesných pozostatkov sa zaoberá archeológia. Niektoré hmotné pramene poskytujú faktografické informácie ďalším pokoleniam napr. víťazné oblúky, pyramídy. Medzi hmotné pramene patria aj hrady, zámky.
5) Obrazové pramene – tvoria zvláštnu kategóriu.