Prenesenie bojov mimo samotného územia Francúzska znamenalo zaťaženie oblastí, kde sa bojovalo. Neustále odvody a kontribúcie priniesli nespokojnosť domáceho obyvateľstva. V máji 1796 vydal Salicetti „Výzvu k lombardskému ľudu", v ktorej pod heslom „Vojna národov proti tyranom" vysvetľuje výhru nad Rakúskom a zdôvodňuje a presne určuje platby Lombardie. V máji 1796 ľud v Pávii zmasakroval francúzskych vojakov, ktorí hľadali útočište v citadele. Proti francúzskym daniam, násiliu a presťahovaniu dóžovho úradu sa vzbúril ľud vo Verone a Benátkach. Francúzske ťaženie do Talianska prinieslo rozšírenie revolučného hnutia na celom Apeninskom polostrove.
V júni 1796 sú podpísané prímeria s neapolským kráľom (5.6.1796) a s pápežom v Bologni (23.6.1796). Obe podpisoval za Francúzsko Napoleon. Medzi ďalšie významné bitky - porážky Rakúska, patrili bitka pri Arcole (17.11.1796,inde uvedené 15. - 16.11.1796), Rivoli (14. - 15.1.1797), La Favorite (16.1.1797), Castiglione. Dňa 2.2.1797 kapitulovala Mantova, čím sa Napoleonovi otvorila cesta na Viedeň. Napoleon vo všetkých bojoch využíval strategické poznatky získané počas revolúcie.
V snahe donútiť pápeža Pia VI. k rokovaniu sa Napoleon 9. 2.1797 premiestnil do Vatikánu a okupoval Anconu. Podmienky mieru pre pápeža boli nadiktované Napoleonom (boli v rozpore s nariadením Direktória) kardinálovi Matteimu v Tolentine (19.2.1797). S Rakúskom rokoval o prímerí v Leobene 7. až 18.4.1797. Konečné rokovania s Rakúskom prebiehali v Udine od 27.9. do 17.10.1797. Za rakúsku stranu rokoval gróf Cobenzl a za Francúzsko Napoleon. Dohodlo sa na rozdelení Benátska medzi Rakúsko, Francúzsko a Cisalpínsku republiku , Mohuč a ľavý breh Rýna (v tajnom dodatku sa hovorí o možnosti obsadzovania tejto oblasti Francúzskom a to od Bazileja po Ardenach) pripadol Francúzsku, Rakúsko uznalo nezávislosť severotalianskych republík i úspechy Francúzska v Belgicku a ako náhrada pre Rakúsko za Bavorsko bolo ponúknuté Salzbursko, ktoré zároveň získalo Istriu a Dalmáciu. Mier bol podpísaný v Campo Formiu 17.
- 18.10.1797 (v skutočnosti bol podpísaný v Passariane).
Keby sme chceli teda tieto udalosti zhrnúť, tak musíme konštatovať, že Napoleonovi sa podarilo od mája 1796 do apríla 1797 obsadiť celé severné Taliansko a prinútiť Rakúsko k prímeriu v Leobene. Talianske obyvateľstvo vítalo Napoleona ako osloboditeľa - talianskeho vlastenca, ktorý oslobodzuje svoju vlasť. No v skutočnosti sa Napoleon riadil záujmami Francúzska. Sám Napoleon sa zaslúžil o vytvorenie novej správy v Taliansku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Apeninský polostrov v Napoleonskom období
Dátum pridania: | 29.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Almo2 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 658 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 24m 40s |
Pomalé čítanie: | 37m 0s |
Zdroje: Chronicle of the world. Paris, 1989., Čornej, P. - Kučera, J. P. - Vaníček, V. : Evropa králu a císaru. Praha, Ivo Železný, 1997., Dejiny novoveku I. Praha, SPN, 1969, s.276 - 278, 286., Hrych, E. : Velká kniha evropských panovníku. Praha, Regia, 1998, s. 215 -264., Manfred, A . Z. : Napoleon Bonaparte. Bratislava, Pravda, 1978., Kleine Enzyklopädie Weltgeschichte I. Leipzig, VEB, 1979., Kronika ľudstsva. Bratislava, Fortuna Print, 1992., Politické dejiny světa v datech I. Praha, Svoboda, 1980, s.273 - 279,369 - 371., Procacci, G. : Dejiny Itálie. Praha, Lidové noviny, 1997, s.210 - 223., Weltgeschichte in Daten. Berlin, VEB, 1973, s.467.