Pre revolučné armády a Napoleona sa hlavnou vecou stalo fyzické zničenie nepriateľskej armády a zabezpečenie bezpodmienečnej kapitulácie nepriateľa.

Vznik masovej armády vo Francúzsku bol výsledkom potrieb krajiny a umožnil ho existujúci režim a celková nálada obyvateľstva v krajine. Na Francúzsko po poprave kráľa útočila so všetkých strán takmer celá Európa. Republika potrebovala obrovskú presilu nejakým spôsobom čo najrýchlejšie vyrovnať. To znamenalo povolanie čo najväčšieho počtu vojakov. Spočiatku stačil obrovský príliv dobrovoľníkov nadšených revolučnou ideológiou. Obyvatelia Francúzska sa považovali za slobodných občanov, ktorí majú morálnu povinnosť brániť svoju krajinu. Keď príliv dobrovoľníkov vyschol, ukázala sa sila režimu. V období jakobínskej diktatúry v rokoch 1793-1794 dosiahla centrálna vláda takú neobmedzenú moc o akej sa Ľudovítovi XIV. ani nesnívalo. Francúzskej situácii sa najviac približujú totalitné režimy 20. storočia. Ekonomické ohľady s ktorými museli počítať pri zostavovaní svojich armád európski monarchovia, pre revolučnú vládu nič neznamenali. 23. augusta 1793 bol jednoducho vydaný zákon, ktorý oznamoval: "Od dnešného dňa až do dňa, keď svojich nepriateľov vypudíme z územia Republiky, sú všetci Francúzi v stálej permanencií pre službu v armáde". Po prvý krát sa začali pravidelne povolávať branci medzi 18 a 25 rokmi. Branná služba sa radikálne skrátila na 2 až 6 rokov, čo vytvorilo veľké zálohy vycvičených vojakov, povolávaných v prípade vojny. Koncom roku 1794 už mal Lazare Carnot, ktorý francúzske revolučné armády zostavoval, viac ako milión mužov v zbrani a využíval ich ktomu aby na každom bojišti dosiahol drtivú vojenskú prevahu.2 Pri plánovaní útokov sa Carnot riadil heslom:" Treba bojovať v masách a vždy útočne!"

Podobne sa jakobínska vláda stavala aj k materiálnym prostriedkom národa. Všetko čo obyvatelia bezprostredne nepotrebovali k svojmu životu sa rekvírovalo na vojenské účely. Boli stanovené maximálne ceny, najdôležitejší priemysel a doprava bola znárodnená. Na vojenské učely sa po prvý raz v celonárodnom merítku použila i veda. Obchádzanie predpisov a účasť na čiernom trhu sa trestalo smrťou - celý systém bol založený na strachu z gilotíny.

Napriek tomu, že nepriatelia republiky boli z Francúzska vyhnaní už po roku, systém odvodov a čiastočne aj spôsob zásobovania armády pretrval ďalších 20 rokov. Základným problémom bolo, čo urobiť s miliónom vojakov po skončení vojny. Masové odzbrojenie a prepustenie do civilu by vyvolalo vo Francúzsku chaos. Politici prišli na to, že oveľa jednoduchšie je nechať armádu bojovať za hranicami, kde sa zásobovala a živila rekvírovaním na nepriateľskom území a do Francúzska posielala ukradnuté cennosti.