Z tohoto dôvodu sa vznikla myšlienka vývozu revolúcie, ktorá viedla k napoleonským vojnám.
Nová doba viedla aj k novému typu taktiky a stratégie. Základy taktiky masových armád sa vyvinuli v časoch revolúcie kým klasickú stratégiu revolučných armád vypracoval v neskoršom období Napoleon. Napriek tomu sa nedá povedať, že Napoleon vymyslel niečo úplne nové. Jeho genialita spočíva v tom, že vedel skombinovať všetky prevratné názory do jednej ucelenej koncepcie, ktorú vedel dokonale využívať v stretoch s nepriateľskými armádami. Základným Napoleonovým cieľom bolo udrieť a zároveň zabrániť urobiť nepriateľovy to isté.
Taktika
Taktika revolučných a napoleonských vojsk sa vlastne vyvinula z možností ktoré ponúkal nový typ masovej armády. Francúzska armáda sa skladala z dobrovoľníkov, ktorí nemali čas absolvovať náročný výcvik bežný v tých časoch. Navyše, keďže vojaci boli dobrovoľníci a občania, dôstojníci nemohli na regrútoch uplatňovať brutálny "pruský" dril. Problémom bolo, že len takýto spôsob výcviku sa považoval za vhodný na to aby sa vojaci naučili bojovať v líniách, čo bol bolo v tom čase bežné rozostavenie bojujúcich vojakov. Podstata línii, po francúzsky l`ordre mince, spočívala v maximalizácii palebnej sily. Vojaci stáli oproti sebe vo vyrovnaných líniách a salvami do seba pálili na krátku vzdialenosť. Takýto spôsob boja vyžadoval absolútnu disciplínu, keď dril z vojakov doslova vymlátil pud sebazáchovy. Francúzi tento pruský vynález nikdy celkom neprijali a francúzski vojenskí teoretici sa už pred revolúciou snažili nájsť alternatívu. Výsledkom bola propagácia útočnej kolóny, tzv. l`ordre profonde.
Takáto hlboká formácia mala maximalizovať útočnú silu a výsledkom malo byť prerazenie nepriateľskej línie a jej následné zlikvidovanie jazdou. Takáto taktika si ale vyžadovala rozpracovaný systém, inak viedla ku katastrofe. (Keď sa Francúzi snažili útočné kolóny použiť vo vojne o rakúske dedičstvo, boli francúzske kolóny nepriateľským delostrelectvom rozstrielané.) Postupom času sa vyvinula aj tzv. zmiešaná zostava - l`ordre mixte. Jednalo sa o malé kolóny, ktoré sa v prípade potreby dokázali roztiahnuť do línii. Nový typ vojakov potreboval aj nový typ výcviku. Okrem obvyklých schopností sa dôraz kládol aj na schopnosť manévrovania a boja vo vzájomnej súčinnosti s inými typmi vojska. U dôstojníkov sa podporovala iniciatívnosť, pohotovosť a schopnosť vyvíjať energickú činnosť.
Počas revolúcie, v službe Francúzsku ostala len časť armády. V plukoch tvorili starí vojaci asi len tretinu, zbytok tvorili neskúsení dobrovoľníci alebo odvedenci.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vznik revolučných armád
Dátum pridania: | 01.08.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Almo2 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 753 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 18m 20s |
Pomalé čítanie: | 27m 30s |
Zdroje: BEVIN, ALEXANDER, Jak vítězí velcí vojevudci, prel. Ivory Rodriguez, Brno: Jota, 1996, HOWARD, MICHAEL, Válka v evropské historii, prel. Renata Kamenická, Brno: Barrister & Principal, 1997, KOL. AUTOROV, Napoleonské války a české země, Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2001, KOL. AUTOROV, Dějiny vojenského umění, prel. Jaroslav Piskáček, Praha: Naše vojsko, 1968