referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Vznik revolučných armád
Dátum pridania: 01.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 753
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 18m 20s
Pomalé čítanie: 27m 30s
 
Pre pochopenie vzniku a vývinu napoleonskej taktiky a stratégie treba v prvom rade vysvetliť vznik armády "napoleonského typu". Zásadnú zmenu v tvorení a organizácii armády predstavovalo obdobie francúzskej revolúcie. Armády rokoka tvorili vlastne súkromné vlastníctvo panovníka. Armádu tvorili odvedenci naverbovaní dobrovoľne alebo násilne. Týto ľudia slúžili po zbytok svojho života odizolovaní od ostatnej spoločnosti. Dlhá služba bola nutná kvôli náročnému výcviku - 18. storočie bolo v armáde obdobím drilu, ktorým sa preslávilo najmä Prusko.

Na čele takýchto armád stála rodová šľachta, vzájomne spríbuznená. Vojny sa navyše riadili podľa jasných pravidiel medzinárodného práva. Boje sa viedli hlavne kvôli dynasticky podloženým nárokom na územia. To znamenalo, že územia sa nesmeli zničiť aby priniesli nejaký úžitok, to platilo aj o ich obyvateľoch. Vojna sa stala výlučne záležitosťou armád, povinnosťou riadneho občana bolo platiť dane a v tejto činnosti mu nič nemalo prekážať. Bolo bežné, že obyvatelia znepriatelených krajín bez väčších problémov prechádzali cez hranice. Toto všetko sa zmenilo počas francúzskej revolúcie. Na štát sa prestalo hľadieť ako na majetok dynastického vládcu. Stal sa nástrojom významných síl oddaných abstraktným konceptom, ako bola sloboda, príslušnosť k národu alebo revolúcia, čo veľkému procentu populácie umožnilo v tomto štáte vidieť stelesnenie absolútneho dobra, za ktoré zaplatiť akékoľvek cenu a obetovať čokoľvek nebolo príliš, a mierne a nerozhodné zápasy doby rokoka sa začali javiť ako absurdný anachronizmus.

1 Objavil sa mýtus, že zvrchovaná vôľa ľudu reprezentovaná jeho zástupcami je vždy správna a posvätná, bez ohľadu na jej dôsledky. Vznik ideje národného štátu znamenal väčšie vnútorné upevnenie spolupatričnosti, na druhej strane to ale vznikala nedôvera a pocit nadradenosti voči ostatným štátom. Táto nedôvera časom prerastala do agresivity voči iným národom. Práve v tejto dobe vzniklo slovo šovinizmus ako označenie iracionálneho, chvástavého, agresívneho a neznášanlivého patriotizmu. Základom vojen 18. storočia bola vyčerpávacia stratégia. Vojvodcovia nemali záujem zničiť drahé a dlho cvičené armády v jednej bitke. Boje sa preto skladali z manévrovania a obliehania pevností. Víťazstvo vo vojne sa získavalo likvidáciou zásobovacích možností nepriateľa.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: BEVIN, ALEXANDER, Jak vítězí velcí vojevudci, prel. Ivory Rodriguez, Brno: Jota, 1996, HOWARD, MICHAEL, Válka v evropské historii, prel. Renata Kamenická, Brno: Barrister & Principal, 1997, KOL. AUTOROV, Napoleonské války a české země, Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2001, KOL. AUTOROV, Dějiny vojenského umění, prel. Jaroslav Piskáček, Praha: Naše vojsko, 1968
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.