referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Pyrenejský polostrov v Napoleonskom období
Dátum pridania: 18.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 495
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 18.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 31m 20s
Pomalé čítanie: 47m 0s
 
Francúzi rozprášili španielske aj anglické oddiely (časť z nich sa musela nalodiť a ich veliteľ sir John Moor bol zabitý). Jozef sa vrátil do Madridu a Napoleon odišiel na stretnutie s cárom. V tomto období bolo Španielsko takmer celé pod francúzskou nadvládou. Anglické vojská mohli operovať len v Portugalsku, španielska armáda bola vytlačená na juh ku Cádizu. Jozef ovládal centrálne Španielsko, kde sa snažil vládnuť podľa bayonnskej ústavy. Mal však stále finančné problémy a kvôli guerillovej vojne mal ťažkosti s komunikáciou s francúzskymi armádami. Navyše jednotliví velitelia si počínali samostatne a neprijímali rozkazy od nikoho okrem Napoleona.

V roku 1812 v súvislosti s neúspešným ťažením v Rusku začal Napoleon sťahovať časť armád zo Španielska. To znamenalo šancu pre španielske jednotky a wellingtonovu anglo-portugalskú armádu. Wellesley v roku 1812 prerazil z Portugalska, spojil sa so Španielmi a prešiel do ofenzívy, ktorá vytlačila Francúzov na sever. Po pár porážkach sa museli Angličania na čas znova stiahnuť do Portugalska. V roku 1813 prišla záverečná ofenzíva, ktorá prinútila Soulta ustúpiť za Pyreneje a ani jeho víťazstvá neznemožnili Španielom vstúpiť na francúzske územie. Vojna v Španielsku skončila. V decembri 1813 ukončil Napoleon španielsku vojnu podpisom zmluvy s Ferdinandom VII., ktorou bola obnovená situácia pred bayonnskými abdikáciami.

Spôsoby odboja

Partizánska vojna
Vznik povstania bol ospravedlňovaný dvoma spôsobmi. Ferdinand abdikoval nedobrovoľne, a preto je jeho abikácia neplatná. Druhým dôvodom bolo zajatie panovníka a zradcovská činnosť najvyšších orgánov štátu, ktoré spolupracovali s Jozefom. Z toho vyplýva, že junty sa organizovali na obranu práv Ferdinanda a na obnovu suverenity.

Celkom špecifickým spôsobom boja na vidieku boli takzvané guerilly. Bol to partizánsky odboj roľníckeho obyvateľstva založený na prepadoch a sabotážach, ktoré sa opierali o znalosť terénu. Činnosť týchto oddielov bola samostatná a každý z nich mal vlastného veliteľa. Činnosť gueríl bola obzvlášť silná v hornatej Andalúzii, ktorú sa Francúzom nikdy nepodarilo celkom ovládnuť.

V mestách sa k obrane pridávalo väčšinou všetko obyvateľstvo, ktoré potom kládlo fanatický odpor a Francúzi boli nútený bojovať o každý dom, čo spôsobovalo obrovské ťažkosti a zdržanie pri obsadzovaní strategických bodov v Španielsku.
 
späť späť   9  |  10  |   11  |  12  |  13    ďalej ďalej
 
Zdroje: ATTERIDGE, A. H., Maršál Murat, prel. Pavla Buchtová, Brno: Bomus A, 1997, CASTELOT, ANDRÉ, Napoleon Bonaparte, prel. Jiří Žák, Praha: Melantrich , 1996, KLÍMA, JAN, Dějiny Portugalska, Praha: Nakladatelstvý Lidové noviny, 1996, KOVAŘÍK, JIŘÍ, Sto dní, Z Elby k Waterloo, Praha: Elka Press, 1999, REGAN, GEOFFREY, Guinnessova kniha válečných omylu, prel. Jaroslav Hrbek, Jolana Janoušková, Šárka Rubková, Praha: Velryba, 1993, TARABA, LUBOŠ, Waterloo, Praha: Prostor, 1999, UBIETO, ANTONIO - REGLÁ, JUAN - JOVER, JOSÉ MARÍA - SECO, CARLOS., Dějiny Španělska, prel. Simona Binková, Jiří Kasl, Eva Mánková, Blanka Stárková, Vít Urban, Praha: Nakladateľstvo Lidové noviny, 1995, www.britannica.com
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.