Ľudový odboj bol všeobecne známy svojou brutalitou, ktorú si potom osvojili aj francúzsky vojaci a boj s partizánmi sa vyznačoval zverstvami na oboch stranách.

Španielska armáda
V roku 1808 mala španielska armáda okolo 87 000 pešiakov a 16 600 kavaleristov. Vojsko sa doplňovalo dobrovolníkmi, verbovaním a povinnými odvodmi. Navyše existovalo ešte 32 500 mužov provinčnej milície na ktorých výstroji sa podielala aj ich materská obec. Nevýhodou bolo množstvo neschopných veliteľov, z ktorých sa najviac "preslávil" generál Cuesta, ktorý pomáhal Wellingtonovi (Jeden anglický dôstojník Cuestu popísal ako "perverzného starého hlupáka7")

Vláda na slobodnom území
Prvú etapu formovania politickej moci na španielskom území tvorili junty. Tieto združenia tvorené buržoáziou z miestnych miest mali regionálny charakter. V krajine ale neexistovala ústredná moc a junty sa správali takmer úplne autonómne. Na návrh valencijskej junty a za účasti delegátov všetkých regionálnych júnt, bola 25. septembra 1808 ustanovená v Aranjueze Najvyššia ústredná vládna junta. Stálim problémom bola neschopnosť konsenzu o veľkosti právomocí ústredného orgánu. Ďalšie ťažkosti vyvolával aj vzťah k Rade Kastílie, ktorá sa zdiskreditovala spoluprácou s Jozefom. Keď Napoleon ovládol Španielsko, Ústredná junta sa stiahla do Sevilly.

V roku 1810 sa v Cádize, poslednom významnom neobsadenom meste, zišli kortesy, stavovské snemy z celej krajiny, ktoré vypracovali pre Španielsko novú ústavu a reformnými zákonmi sa snažili zlepšiť podmienky v krajine. Prijaté zákony boli mimoriadne liberálne, rušili privilégiá šľachty, konfiškovali majetok cirkvi, rušili cechové obmedzenia .. Podobne liberálna bola aj nová ústava vypracovaná v roku 1812. Táto ústava bola priamo inšpirovaná francúzskym vzorom, až na to že neodmietala náboženstvo. Ústava presadzovala centralizáciu a voľbu zástupcov ľudu. Tento dokument sa však nikdy nestal základom nového usporiadania situácie. Závery kortesov mali svojich odporcov medzi intelektuálmi aj medzi prostým ľudom. Intelektuálne vrstvy a buržoázia sa okrem prívržencov ústavy z roku 1812 delili na prívržencov bayonnskej ústavy, ktorý neskôr emigrovali do Francúzska a na prívržencov obnovy nepísaných zvykov Španielskeho kráľovstva.

Úplná väčšina obyvateľstva podporovala obnovenie absolutizmu a vlády Ferdinanda VII. Dôvodom bol nevzdelanosť ľudí v Španielsku, kde bol 94% analfabetizmus. Španielskym vidiečanom, ktorým slová ústava a konštitučná monarchia nič nehovorili, sa zdalo prirodzené aby im vládol kráľ "z božej milosti". Kráľ bol podobne ako cár v Rusku pre ľudí zosobnením dobra, slobody a nezávislosti.