Bez ohľadu na želania strednej triedy bol po skončení vojny povolaný na trón Ferdinand, ktorý za nadšenej podpory väčšiny obyvateľstva znova nastolil čistý absolutizmus.

Dôsledky vojny
Následky Napoleonských vojen boli pre Španielsko aj Portugalsko katastrofálne. Zatial čo Angličania a Francúzi, ktorých vlastné priemyselné zóny zostali v bezpečí a nedotknuté, viedli na polostrove svoj boj, v zemi prebiehal otrasný hospodársky rozklad8. Vojna zničila počiatky textilného priemyslu v Španielsku. Vojská, najmä francúzske vyrabovali všetky územia cez ktoré prešli. V Portugalsku zostala po prechode francúzskych armád doslova púsť. Pustošenie mali často na svedomí aj domáci obyvatelia, ktorí radšej svoj majetok zničili, aby nepadol do rúk nájazdníkom. Nenapraviteľné škody utrpelo Španielsko kvôli blokáde obchodu so svojimi kolóniami, navyše takmer celá jeho vojnová flotila bola zničená Angličanmi. Kvôli brutalite guerillového boja získali obyvatelia Pyrenejského polostrova povesť barbarských surovcov, ktorí nemajú zmysel pre čestný boj.

Viedenský kongres
Napriek víťazstvu vo vojne znamenal Viedenský kongres pre pyrenejské štáty prehru. Španielsko sa po oslobodzovacej vojne tešilo dosť veľkej úcte. Problémom bolo, že sa oficiálne nepridalo k žiadnej z koalícii a s víťaznými štátmi ho spojovali len bilaterálne zmluvy. Španielsko navyše do Viedne vyslalo neschopného diplomata dona Pedra Gomesa Labradora, ktorého aragantné a odťažité správanie spôsobilo, že sa Španielsko nepodarilo zapojiť medzi mocnosti. V dôsledku toho Španielsko nepodpísalo mier s Francúzskom a ani Viedenské akty, ale bolo len vyzvané aby sa k týmto dokumentom pripojilo ako mocnosť druhého rádu. Urazené Španielsko sa k zmluve pripojilo až v roku 1817 a vtedy vstúpilo aj do Svätej alianacie.

Portugalsko, ktoré zastupoval gróf Palmella na kongrese nič nezmanemalo. Stále mu vládol lord Brensford a kráľovská rodina bola v Brazílii. Portugalsko muselo vrátiť všetky územia obsadené jeho vojakmi (Cayenne). V roku 1815 urazený kráľ Ján vyhlasil brazílske kráľovstvo a zrovnoprávnil ho s Portugalskom. Záver

Dejiny Iberského poloostrova počas napoleonských vojen majú dve základné črty. Jednou z nich je absolútna neschopnosť vládnucich vrstiev, druhou je statočnosť a odhodlanie ľudí brániť sa proti agresorom. Vojna za nezávislosť znamenala najväčšie ľudové povstanie proti Napoleonovej snahe o podrobenie Európy. Španieli a Portugalci sú príkladom národov, ktoré boli ochotné aj za cenu veľkých obetí bojovať za nezávislosť proti nadvláde vnútenej násilým proti vôli väčšiny obyvateľov.

Napriek tomu, že nemecký historik Franz Schnabel popísal povstanie Španielov ako "najvýznamnejšiu udalosť v Európe od Francúzskej revolúcie", podľa španielskych historikov znamenala vojna za nezávislosť veľkú národnú katastrofu. Napriek obrovským obetiam ľudí znamenal koniec napoleonskych vojen pre Španielsko a Portugalsko začiatok hlbokého úpadku, z ktorého sa krajiny Pyrenejského poloostrova spamätali až koncom 20. storočia.