Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pyrenejský polostrov v Napoleonskom období
Dátum pridania: | 18.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Almo2 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 495 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 31m 20s |
Pomalé čítanie: | 47m 0s |
Vysoká šľachtá šlachta pomaly vymierala, duchovenstvo strácalo svoju moc, buržoázia, podobne ako vo Francúzsku, nebola spokojná so svojim postavením a roľníci boli napriek výhodným cenám poľnohospodárskych produktov stále zúfalo chudobní.
Portugalsko
Politický vývoj pred revolúciou vo Francúzsku
Portugalsko bolo v každom ohľade v horšej situácii ako Španielsko. Po opätovnom získaní nezávislosti (1667) sa nedarilo zvrátiť postupný úpadok, ktorý postihoval všetky oblasti života v Porugalsku. Nový pokus o oživenie prišiel v polovici 18. storočia za vlády Jána V. z dynastie Braganca. V tomto období Portugalsko obsadilo v Indii nové územie a vznikla určitá snaha o osvietenecké reformovanie štátu. Zásadný pokus o reformy sa uskutočnil počas vlády Jozefa I., presnejšie povedané, za vlády jeho ministra markíza de Pombal, ktorý fakticky ovládal krajinu. Pombal videl vzor vo vláde Márie Terézie a rozhodol sa nasledovať rakúsku cestu. Aby sa minister zbavil opozície, nechal skupinu konzervatívnych šľachticov odsúdiť na smrť vo vykonštruovanom procese. Následne bola spustená reformná činnosť. Upevnil absolutizmus, oslabil moc cirkvi a vysokej šľachty. Pombal podporoval obchod, rast priemyslu a vybudovanie efektívnejšieho poľnohospodárstva. Rovnako sa zlepšila aj úroveň škôl.
Po Jozefovej smrti (1777) sa k moci dostala jeho dcéra Mária, prívrženkyňa konzervatívneho krídla. Počas jej vlády sa všetky reformy zastavili. U Márie sa neskôr prejavili známky duševnej choroby zavinenej snáď smrťou jej manžela a staršieho syna. V roku 1792 sa situácia zhoršila natoľko, že ako regent začal vládnuť máriin syn Ján VI., ktorý ale nemal dostatok schopností na zásadnú zmenu pomerov v krajine.
Hospodárska situácia
Problémom Portugalska bola jeho prílišná naviazanosť na jeho najdôležitejšiu kolóniu, Brazíliu. Materská krajina mala takmer všetko bohatstvo z Brazílie, ktorá produkovala všetky dôležité plodiny. Poľnohospodárstvo produkujúce pre trh v Portugalsku takmer neexistovalo a vidiek stále upadal.
V 18. storočí sa v Brazílii našli ložiská zlata a diamantov, ktoré napomohli čiatočnému ekonomickému rozvoju krajiny. Problémom Portugalska bola doprava tovaru z kolónii do materskej zeme. Portugalská flotila bola už len tieňom dávnej slávy (africké kolónie strážila jediná vojnová loď) a krajina bola nútená spoliehať sa na cudzích obchodníkov, predovšetkým Angličanov. Táto závislosť vysvetľuje úzke spojenectvo medzi Portugalskom a Britániou, ktoré sa datuje od konca 17. storočia. Boje Sedemročnej vojny, počas ktorej Portugalsko spolupracovalo z Britmi, si vynútili reformu armády, ktorá napriek tomu zostala v žalostnom stave. Situácia po francúzskej revolúcii
Zdroje: ATTERIDGE, A. H., Maršál Murat, prel. Pavla Buchtová, Brno: Bomus A, 1997, CASTELOT, ANDRÉ, Napoleon Bonaparte, prel. Jiří Žák, Praha: Melantrich , 1996, KLÍMA, JAN, Dějiny Portugalska, Praha: Nakladatelstvý Lidové noviny, 1996, KOVAŘÍK, JIŘÍ, Sto dní, Z Elby k Waterloo, Praha: Elka Press, 1999, REGAN, GEOFFREY, Guinnessova kniha válečných omylu, prel. Jaroslav Hrbek, Jolana Janoušková, Šárka Rubková, Praha: Velryba, 1993, TARABA, LUBOŠ, Waterloo, Praha: Prostor, 1999, UBIETO, ANTONIO - REGLÁ, JUAN - JOVER, JOSÉ MARÍA - SECO, CARLOS., Dějiny Španělska, prel. Simona Binková, Jiří Kasl, Eva Mánková, Blanka Stárková, Vít Urban, Praha: Nakladateľstvo Lidové noviny, 1995, www.britannica.com