Vysoká šľachtá šlachta pomaly vymierala, duchovenstvo strácalo svoju moc, buržoázia, podobne ako vo Francúzsku, nebola spokojná so svojim postavením a roľníci boli napriek výhodným cenám poľnohospodárskych produktov stále zúfalo chudobní.

Portugalsko

Politický vývoj pred revolúciou vo Francúzsku
Portugalsko bolo v každom ohľade v horšej situácii ako Španielsko. Po opätovnom získaní nezávislosti (1667) sa nedarilo zvrátiť postupný úpadok, ktorý postihoval všetky oblasti života v Porugalsku. Nový pokus o oživenie prišiel v polovici 18. storočia za vlády Jána V. z dynastie Braganca. V tomto období Portugalsko obsadilo v Indii nové územie a vznikla určitá snaha o osvietenecké reformovanie štátu. Zásadný pokus o reformy sa uskutočnil počas vlády Jozefa I., presnejšie povedané, za vlády jeho ministra markíza de Pombal, ktorý fakticky ovládal krajinu. Pombal videl vzor vo vláde Márie Terézie a rozhodol sa nasledovať rakúsku cestu. Aby sa minister zbavil opozície, nechal skupinu konzervatívnych šľachticov odsúdiť na smrť vo vykonštruovanom procese. Následne bola spustená reformná činnosť. Upevnil absolutizmus, oslabil moc cirkvi a vysokej šľachty. Pombal podporoval obchod, rast priemyslu a vybudovanie efektívnejšieho poľnohospodárstva. Rovnako sa zlepšila aj úroveň škôl.

Po Jozefovej smrti (1777) sa k moci dostala jeho dcéra Mária, prívrženkyňa konzervatívneho krídla. Počas jej vlády sa všetky reformy zastavili. U Márie sa neskôr prejavili známky duševnej choroby zavinenej snáď smrťou jej manžela a staršieho syna. V roku 1792 sa situácia zhoršila natoľko, že ako regent začal vládnuť máriin syn Ján VI., ktorý ale nemal dostatok schopností na zásadnú zmenu pomerov v krajine.

Hospodárska situácia

Problémom Portugalska bola jeho prílišná naviazanosť na jeho najdôležitejšiu kolóniu, Brazíliu. Materská krajina mala takmer všetko bohatstvo z Brazílie, ktorá produkovala všetky dôležité plodiny. Poľnohospodárstvo produkujúce pre trh v Portugalsku takmer neexistovalo a vidiek stále upadal.

V 18. storočí sa v Brazílii našli ložiská zlata a diamantov, ktoré napomohli čiatočnému ekonomickému rozvoju krajiny. Problémom Portugalska bola doprava tovaru z kolónii do materskej zeme. Portugalská flotila bola už len tieňom dávnej slávy (africké kolónie strážila jediná vojnová loď) a krajina bola nútená spoliehať sa na cudzích obchodníkov, predovšetkým Angličanov. Táto závislosť vysvetľuje úzke spojenectvo medzi Portugalskom a Britániou, ktoré sa datuje od konca 17. storočia. Boje Sedemročnej vojny, počas ktorej Portugalsko spolupracovalo z Britmi, si vynútili reformu armády, ktorá napriek tomu zostala v žalostnom stave. Situácia po francúzskej revolúcii