Španielsko

V roku 1788 po smrti Karola III., nastúpil na trón jeho syn Karol IV.

Nový kráľ sa ukázal ako slabý a neschopný panovník, ovládaný svojou manželkou Máriou Luisou Parmskou. V dôledku revolúcie nastal v radách španielskych osvietencov príklon k reakcii a reformné snahy sa zastavili. Rozhodujúci vplyv získali odporcovia zmien. Hlavným problémom sa stala otázka zahraničnej politiky. Španielsko sa muselo pridať na stranu revolučného Francúzska alebo anti-revolučnej koalície. Neutralita nebola možná. Táto dilema sa dá hodnotiť ako rozpor medzi strategickými potrebami a ideovými dôvodmi2. Obe možnosti sa zdali byť rovnako katastrofálne. Tento rozpor nedokázal vyriešiť do roku 1792 žiadny minister. V roku 1792 sa k moci dostal milenec kráľovnej Manuel Godoy. Bol to 25 ročný dôstojník pochádzajúci z nižšej šľachty. Godoy, ktorý nemal schopnosti na riadenie štátu, viedol mierne reformistickú politiku, ale tiež sa mu nepodarilo vytvoriť prijatelnú zahranično-politickú koncepciu.

Po poprave kráľa Ludovíta XVI. a jeho manželky (1793) nemalo už Španielsko inú možnosť len vyhlásiť "kráľovrahom" vojnu. Vojna, ktorá trvala do roku 1795 bola medzi pobožným a monarchistickým obyvateľstvom mimoriadne populárna. Napriek počatočným úspechom získalo Francúzsko veľmi rýchlo prevahu a vojna sa preniesla do Španielska. Konflikt ukončila bazilejská zmluva, ktorou okrem Španielska ukončilo vojnu aj Prusko a ďalšie nemecké štáty. Španielsko podstúpilo Francúzsku svoju časť ostrova Santo Domingo a povolilo na 5 rokov voľný vývoz určitého počtu koní a ovcí. Mier bol v Španielsku prezentovaný ako úspech a Godoy zaň získal titul Mierový princ.

Napriek vojne s Francúzmi, v Španielskej politike stále pretrvával názor, že hlavný nepriateľ je Anglicko. Strategické potreby si stále vyžadovali spojenectvo s Francúzskom bez ohľadu na režim, ktorý v ňom vládol. Príležitosť k normalizácii vzťahov a podpisu spojeneckej zmluvy dal vznik umiernenej reakčnej vlády Direktória. Zmluva zo San Ildefonza (1796) reprezentovala nevyhnutnosť aliancie s Francúzskom .. ako jedinú možnú politiku slabej mocnosti3. Táto zmluva ale znamenala vojnu s Anglickom, ktoré vzápätí porazilo španielsku flotilu a obsadilo ostrov Menorka.

Portugalsko

V Portugalsku, podobne ako v Španielsku spôsobila správa o poprave francúzskeho kráľa a jeho manželky šok medzi aristokraciou. Spoločnosť sa rozdelila na niekoľko táborov. Boli tu profrancúzski liberáli (afrancesados) podporovaní francúzskym veľvyslancom a protifrancúzska klika vedená regentovou manželkou Carlotou Joaquinou, dcérou španielskeho kráľa.