Španielsko - politický vývoj pred revolúciou vo Francúzsku
Od vojny o španielske dedičstvo, keď trón získali Bourbonovci (1700), sa Španielsko v európskej politike takmer vôbec neangažovalo. Dôvodom bola prehlbujúca sa hospodárska kríza v krajine, vyčerpanej predošlými vojnami. Panovníci bourbonskej dynastie sa preto zamerali na stabilizáciu hospodárskeho a politického vývoja v krajine. Panovníci sledovali líniu svojich príbuzných vo Francúzsku. Snažili sa premeniť šľachtu na nástroj slúžiaci štátu, chránili buržoáziu a výrobné vrstvy obyvateľstva. Bourbonovci postupne vytvorili absolutistický, centralizovaný štát podľa francúzskeho vzoru a podarilo sa im podriadiť tradične silnú cirkev svetskej moci.

Španielsko sa v celom 18. storočí snažilo udržiavať pacifistickú politiku a nemiešať sa príliš do veľkých konfliktov, ktoré prebiehali najmä medzi Francúzskom a Anglickom. Nutnosť zaujať postoj k vojne veľmocí, nastala až keď sa konflikt preniesol až do kolónii.V roku 1733 uzavrelo Španielsko zmluvu s Francúzskom. Toto spojenectvo malo vyrovnať anglickú námornú hegemóniu, ktorá znamenala permanetné ohrozenie španielskych kolónii a umožnilo Španielom získať Neapolské kráľovstvo. Španielsko-francúzske spojenectvo (systém tzv. rodinných zmlúv) pretrvalo vlastne až po francúzsku inváziu v roku 1808.

Aktívnejšiu politiku začal presadzovať až kráľ Karol III. (1759-1788), ktorý vládl podľa vzoru osvietenského absolutizmu. Španielsko vstúpilo po boku Francúzska do Sedemročnej vojny. Napriek prehre a značným koloniálnym stratám v prospech Anglicka a Portugalska ostalo španielsko-francúzske spojenectvo zachované ako jediná reálna možnosť čeliť britskému tlaku v Amerike. Vláda Karola III. znamenala všestranné hospodárske aj politické povznesenie krajiny. Sľubný rozmach prerušila až Francúzska revolúcia so všetkými dôsledkami, ktoré z toho pre Španielsko vyplývali.

Španielsko - situácia pred francúzskou inváziou

Hospodárska situácia
V období pred Francúzskou revolúciou prežívalo Španielsko dobu hospodárskeho rastu a začiatku priemyselného rozvoja. Spojenectvo s Francúzskom umožnilo prevzatie colbertistických myšlienok riadenia ekonomiky. Hospodárska situácia sa stabilizovala, bol vydaný zákaz exportu surovín a zrušili sa vnútorné clá. V Katalánsku vznikali textilné továrne a sklárne, ktoré zakladal hlavne štát. Centrom tejto oblasti bola Barcelona, ktorá v tomto období výrazne prosperovala.