referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Agnesa
Sobota, 16. novembra 2019
Pyrenejský polostrov v Napoleonskom období
Dátum pridania: 18.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Almo2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 495
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 18.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 31m 20s
Pomalé čítanie: 47m 0s
 
Španielsko - politický vývoj pred revolúciou vo Francúzsku
Od vojny o španielske dedičstvo, keď trón získali Bourbonovci (1700), sa Španielsko v európskej politike takmer vôbec neangažovalo. Dôvodom bola prehlbujúca sa hospodárska kríza v krajine, vyčerpanej predošlými vojnami. Panovníci bourbonskej dynastie sa preto zamerali na stabilizáciu hospodárskeho a politického vývoja v krajine. Panovníci sledovali líniu svojich príbuzných vo Francúzsku. Snažili sa premeniť šľachtu na nástroj slúžiaci štátu, chránili buržoáziu a výrobné vrstvy obyvateľstva. Bourbonovci postupne vytvorili absolutistický, centralizovaný štát podľa francúzskeho vzoru a podarilo sa im podriadiť tradične silnú cirkev svetskej moci.

Španielsko sa v celom 18. storočí snažilo udržiavať pacifistickú politiku a nemiešať sa príliš do veľkých konfliktov, ktoré prebiehali najmä medzi Francúzskom a Anglickom. Nutnosť zaujať postoj k vojne veľmocí, nastala až keď sa konflikt preniesol až do kolónii.V roku 1733 uzavrelo Španielsko zmluvu s Francúzskom. Toto spojenectvo malo vyrovnať anglickú námornú hegemóniu, ktorá znamenala permanetné ohrozenie španielskych kolónii a umožnilo Španielom získať Neapolské kráľovstvo. Španielsko-francúzske spojenectvo (systém tzv. rodinných zmlúv) pretrvalo vlastne až po francúzsku inváziu v roku 1808.

Aktívnejšiu politiku začal presadzovať až kráľ Karol III. (1759-1788), ktorý vládl podľa vzoru osvietenského absolutizmu. Španielsko vstúpilo po boku Francúzska do Sedemročnej vojny. Napriek prehre a značným koloniálnym stratám v prospech Anglicka a Portugalska ostalo španielsko-francúzske spojenectvo zachované ako jediná reálna možnosť čeliť britskému tlaku v Amerike. Vláda Karola III. znamenala všestranné hospodárske aj politické povznesenie krajiny. Sľubný rozmach prerušila až Francúzska revolúcia so všetkými dôsledkami, ktoré z toho pre Španielsko vyplývali.

Španielsko - situácia pred francúzskou inváziou

Hospodárska situácia
V období pred Francúzskou revolúciou prežívalo Španielsko dobu hospodárskeho rastu a začiatku priemyselného rozvoja. Spojenectvo s Francúzskom umožnilo prevzatie colbertistických myšlienok riadenia ekonomiky. Hospodárska situácia sa stabilizovala, bol vydaný zákaz exportu surovín a zrušili sa vnútorné clá. V Katalánsku vznikali textilné továrne a sklárne, ktoré zakladal hlavne štát. Centrom tejto oblasti bola Barcelona, ktorá v tomto období výrazne prosperovala.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: ATTERIDGE, A. H., Maršál Murat, prel. Pavla Buchtová, Brno: Bomus A, 1997, CASTELOT, ANDRÉ, Napoleon Bonaparte, prel. Jiří Žák, Praha: Melantrich , 1996, KLÍMA, JAN, Dějiny Portugalska, Praha: Nakladatelstvý Lidové noviny, 1996, KOVAŘÍK, JIŘÍ, Sto dní, Z Elby k Waterloo, Praha: Elka Press, 1999, REGAN, GEOFFREY, Guinnessova kniha válečných omylu, prel. Jaroslav Hrbek, Jolana Janoušková, Šárka Rubková, Praha: Velryba, 1993, TARABA, LUBOŠ, Waterloo, Praha: Prostor, 1999, UBIETO, ANTONIO - REGLÁ, JUAN - JOVER, JOSÉ MARÍA - SECO, CARLOS., Dějiny Španělska, prel. Simona Binková, Jiří Kasl, Eva Mánková, Blanka Stárková, Vít Urban, Praha: Nakladateľstvo Lidové noviny, 1995, www.britannica.com
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.