Napoleon sa zatiaľ snažil chod vecí znova získať pod kontrolu. Dorazil do mesta Phillipeville, kde si vypočul skľučujúce hlásenia niektorých svojich generálov. Z armády sa podarilo znova zhromaždiť len okolo 8600 vojakov. Generála Moutona de Lobau, ktorý sa vrátil do Quatre-Bras zbierať utečencov, zajali Prusi. Napoleon rozkázal zhromaždiť vojakov z pevností a niektoré jednotky, ktoré strážili hranice. Za hlavné zhromaždisko určil mesto Laon, kde mal zbytky armády zorganizovať Soult. Posol bol bol vyslaný aj ku Grouchymu. Mal mu tlmočiť inštrukcie o ďalšom smere ústupu. Napoleon potom nasadol do koča a pokračoval smerom na Laon. Napoleonovi pobočníci sa nazdávali, že cisárova vec je stratená - jedinú možnosť videli v jednaní zo spojencami alebo v abdikácii v prospech syna. Napoleonovým generálom sa zatiaľ podarilo znova postaviť delostrelectvo. Cisár rozmýšľal či má ostať pri armáde alebo či nebude lepšie vyraziť do Paríža. Keď sa o situácii radil so svojim štábom, jeho generáli ho presvedčili aby odišiel do Paríža, dozeral na snemovne, umlčal opozíciu a pripravil mesto na obranu. Podľa spomienok Fleuryho de Caboulon, Napoleon nakoniec povedal: "Pretože ste presvedčení, že je to nevyhnutné, odídem do Paríža.

Ale stále si myslím, že mi radíte hlúposť, moje skutočné miesto je tu.7" No podľa cisárskeho komorníka Marchanda sa Napoleon na cestu do Paríža pripravoval už predtým. Už po niekoľký krát sa Napoleon musel rozhodovať medzi mocou a armádou (Egypt, Rusko) - vždy si vybral moc a armádu opustil. Je možné, že prítomnosť porazeného vojvodcu by armáde príliš nepomohla, ale situácia by sa mohla vyvíjať ináč, keby do Paríža prišiel v čele 40 000-ovej armády. Už v Phillipeville generál Flahaut tvrdil, že Napolen "je stratený len čo vkročí do Paríža8". Tieto slová sa v plnej miere potvrdili. Pred cestou do Paríža vypracoval Napoleon správu o ťažení. Vinu za neúspech pripísal náhlej panike v armáde. Cisár potreboval získať verejnú mienku a rozkázal správu okamžite uverejniť.

Paríž bol o situácii informovaný pomerne dobre. Keď dorazili depeše maršála Soulta o víťazstve pri Ligny, situácia vyzerala optimisticky a dokonca aj opozícia gratulovala cisárovi k úspechu. Po dlhom čase bez správ začali vznikať pochybnosti hlavne v rojalistickom tábore. Fouché už tušil, že Napoleon prehral: "Dva dni bez správ. Nie je možné, že by nebol porazený.9" V jeho dome sa zišli všetci, ktorí neverili v cisárovo víťazstvo. Zhodli sa, že v prípade porážky je Napoleonova abdikácia nevyhnutná. Keď dorazil Napoleonov list pre Jozefa, ten ho okamžite prečítal rade ministrov a vyžiadal si ich mlčanlivosť. To by ale v rade nemohol byť Joseph Fouché, minister polície. Ako profesionálny kariérista Fouché už nespojoval svoju budúcnosť s porazeným Napoleonom a hneď sa pridal k protinapoleonskej opozícii. Fouché neveril v Napoleonov úspech už od jeho príchodu do Paríža a udržiaval tajné styky s koalíciou. Dopisoval si Talleyrandom, Metternichom aj s Wellingtonom. Hneď ako sa dozvedel najnovšie správy, postaral sa aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí. Napoleonov list nechal vytlačil vo vládnych novinách, Moniteur.