Fouché preto navrhol, aby bol Napoleon vyzvaný opustiť Paríž. Výzvu Napoleonovi adresoval Davout. Sklamaný, ponížený Napoleon odcestoval do zámku Malmaison. Doprevádzala ho časť gardy, ktorá ho ale nemala chrániť ale strážiť. S Napoleonom sa rozlúčil iba Carnot.

24. júna prešiel hranice Ľudovít XIII. so svojou suitou a rojalisti mu pripravili veľké uvítanie. Kráľ predniesol prvú proklamáciu. Vyhrážal sa v nej rozpustením oboch snemovní. Wellington Ľudovítovi túto proklamáciu veľmi vyčítal. "Ako chcete aby Vás povolali, keď vyhlasujete, že ich rozpustíte?13"

Vojenská situácia

Vo Francúzsku ešte stále existovala armáda pripravená sa brániť. Na počudovanie väčšina generálov nepodporovala Napoleona II. ale Ľudovíta Filipa, vojvodu Orleánskeho, ktorý bol ale úplne neprijatelný pre Anglicko. Jeho čas príde až o 15 rokov.

Napriek rôznosti záujmov kľúčových politikov, panovala zhoda v tom, že Paríž je treba brániť pred vpádom Bluchera a Wellingtona. Veliteľom obrany Paríža sa stal Davout. Pomalý postup spojencov dal Francúzom čas na spamätanie. Armáda sa zmenšila na polovicu a oslabovali ju dezercie. Počas pruského prenasledovania prišli Francúzi asi o 8000 mužov. Po abdikácii a vyhlásení Napoleona II. za nástupcu sa väčšina vojakov vrátila naspäť k armáde. Soult sa ešte pokúšal vyjednávať s Blucherom, ale Prusovo arogantné a nediplomatické správanie, keď požadoval okamžité vydanie Napoleona, dodalo francúzskym vojakom ďalšie odhodlanie. Blucher sa obrátil aj na Angličanov, Rakušanov a Rusov a žiadal ich, aby návrhy na prímerie neprijímali. Soult sa už nechcel ďalej kompromitovať spoluprácou s porazenou stranou a vzdal sa velenia. Armádu po ňom prevzal Grouchy, ktorého menoval Soult. Grouchy sa začal sťahovať k Parížu, aby tam bol skôr ako spojenci. Komisári poverení jednaním o mier znova dorazili k Prusom, ale tí ich ignorovali.

Fouché sa snažil prehovoriť Davouta, aby boj vzdal a podporil Ľudovíta XIII. Maršál to ale odmietol a prikázal armáde stiahnuť sa k Parížu. Vedel, že na jeho obranu môže rátať so 100 000 mužmi, čo by malo stačiť na vybojovanie prijateľných mierových podmienok. Prusi stále odmietli jednať pokiaľ nebudú v Paríži. Blucher žiadal Napoleona živého alebo mrtvého, ukradnuté umelecké diela, okupáciu Champagne, pohraničné pevnosti a plnú náhradu vojenských výdajov. Davout, na Fouchého nátlak, poslal poslov aj k Ľudovítovi.
Predložil mu podmienky jeho prípadného nástupu na trón: návrat bez cudzích vojsk, bezpečnosť pre Napoleona a jeho rodinu, zachovanie oboch snemovní a všeobecnú amnestiu. Armáda zatial ustupovala na Paríž a Vandammov zbor brzdil pruský postup.

Napoleonova situácia

Stálym nebezpečenstvom ostával Napoleon. Bolo ho treba chrániť aby sa nedostal do rúk Prusom, ktorí by ho hneď popravili, ale bolo nutné zabrániť tomu, aby sa dostal k armáde, ktorú by ľahko mohol strhnúť na svoju stranu. Napoleon zistil, že jeho abdikácia bola zbytočná a trón pre svojho syna nezariadil. Davout navyše trval na tom, aby Napoleon odišiel na pobrežie, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že padne do rúk Prusom.

Napoleon zatiaľ požadoval, aby mu dali k dispozícii dve fregaty na cestu do USA. Fouché to Napoleonovi sľúbil ale zároveň o tom nepriamo informoval Angličanov, keď od nich žiadal pre Napoleona voľný priechod, s čím sa nedalo vôbec počítať. Fouché navrhol aby boli pripravené fregaty, Napoleon bol prepravený do prístavu Rochefort, ale aby lode nevyplávali skôr ako dôjde povolenie od Angličanov. Bol v tom jasný zámer dostať Napoleona preč z dosahu francúzskych a spojeneckých armád a zároveň mu brániť v úteku. Napoleon to pochopil odmietol odísť skôr ako bude mať istotu okamžitého vyplávania.