7. Slovensko v Uhorskom štáte
-od konca 9. storočia bolo územie dnešného Slovenska vystavené tlaku kočovných maďarských kmeňov, ktoré sa usadili v Karpatskej kotline
-videli rôzne výboje: ohrozovali byzantskú ríšu aj Východofranskú ríšu, južné časti Európy
-Otto I., východofranský kráľ, spolu s českým kniežaťom Boleslavom v roku 955 porazili Maďarov pri rieke Lech
-najsilnejším náčelníckym rodom v maďarskom kmeňovom zväze boli Arpádovci
-Gejza I. sa stal vlastným zakladateľom Uhorského štátu, bol najvýznamnejším vodcom z kmeňa a začal s politikou zjednotenia maďarských kmeňov a násilím ich zjednotil

-Gejza bol pokrstený 985. a za jeho vlády prijali Maďari kresťanstvo
-začiatkom 11. storočia ovládol Slovensko dočasne Boleslav Chrabrý (ohrozoval aj Čechy), ale za posledných rokov vlády Štefana I., Gejzovho syna, sa územie Slovenska stalo definitívnou súčasťou uhorského štátu (od roku 1018)
-kráľovským sídlom bol Budín a korunovačným mestom Stoličný Belehrad
-v roku 1000 bol korunovaný za kráľa – bol prvým korunovaným kráľom
-je tvorcom komitátnej správy a základy svojej panovníckej moci sa snažil zabezpečiť hlavne rozsiahlou kristianizačnou aktivitou
-územie rozdelil na menšie celky – komitáty, župy, ktoré spravovali šľachtici, župani
-zriadil širokú sieť vlastnej cirkevnej správy a cirkevných inštitúcií – kláštory
-za jeho zásluhy ho neskôr cirkev vyhlásila za svätého
-po smrti Štefana sú spory o trón, ktoré sa urovnali za vlády Ondreja I. v pol 11. storočia
-Slovensko vtedy prežívalo rozkvet ako pohraničné vojvodstvo pod správou Bela, jeho brata

-Peter Orszólo – jeho synovec sa stal kráľom za pomoci Henricha III – nemecký cisár, vznikol ale voči nemu odpor a bol vyhnaný
-na trón po ňom ide palatín, najvyšší krajinský hodnostár Samuel Abba
-chcel oslabiť vplyv cudzincov, ale aj proti nemu vznikol odpor a Peter Orszolo sa zas stal kráľom – Abba bol zavraždený
-po Arpádovcoch nastupujú Anjouovci
-museli ale o trón bojovať lebo na konci vlády Arpádovcov sa rozmohla feudálna anarchia
-nastupujú v roku 1308 nástupom Karola Róberta na trón
-v Uhorsku sa začína uplatňovať banderiálny systém – šľachta podľa veľkosti majetku musí postaviť určitý počet vojakov
-Karolovi sa nepodarilo počas vlády ovládnuť celé územie Slovenska
-Uhorsko postihol partikularizmus – bolo rozdrobené na menšie celky, v ktroých vládli nezávisle jednotliví bohatí oligarchovia
-na západnom Slovensku to boli Čákovci – Matúš Čák
-na východnom Slovensku to boli Abbovci = Omodejovci
-1312 – bitka pri Rozhanovciach – Karol Róbert porazil Omodejovcov, po boku ktorých bojovali aj vojská M. Č. Trenčianskeho

-Karol R. ovládol celé územie až roku 1321, keď M. Č. trenčiansky zomrel
-zveľadoval krajinu cestou reforiem – komitáty, kráľovské župy sa menili na šľachtické stolice, podporoval vznik banských miest
-1335 – v maďarskom meste Vyšegrad sa stretli poľský kráľ Kazimír Veľký, Karol Róbert a český kráľ Ján Luxemburský – Vyšegradská dohoda zaručila mier v strednej Európe a bližšiu hosp. spoluprácu Poľska, Česka a Uhorska
-Karol previedol aj peňažnú reformu – nariadil raziť len plnohodnotné mince
-základnou jednotkou sa stali zlaté floreny, ktorých vzorom sa stali mince z Florencie
-razili sa v Smolníku a Kremnici

-Ľudovít I. Veľký, syn Karola Róberta
-stal sa po Kazimírovej smrti poľským kráľom a vzniká Uhorsko – Poľská personálna únia
-potvrdil Zlatú bulu Ondreja II. -za jeho vlády bola spísaná prvá časť žilinskej mestskej knihy – obsahovala ustanovenie – tí ktorí neovládajú nemčinu, môžu vypovedať v rodnom jazyku + obsahovala aj český text so slovakizmami
-1381 Ľudovít I. vydal Privilegium Pro Slavis pre mešťanov v Žiline
-zabezpečil rovnaký počet Nemcov a Slovákov v mestskej rade a rotačný systém vo voľbe richtára
-mal vlastného kronikára – magister Ján zo Šarišských Sokoloviec
-zomrel náhle v 1382. v Trnave

-po jeho smrti sa uhorskou kráľovnou stala 12-ročná dcéra Mária (prvá kráľovná na uhorskom tróne) a Uhorsko začali ohrozovať Turci, tak sa ujal vlády jej manžel Žigmund Luxemburský a dostal sa tak do sporu nielen s Turkami ale aj s Benátkami o Dalmáciu
-Žigmund vládol v Uhorsku 50 rokov, veľkú moc získala oligarchia
-1412 dal do zálohy 13 spišských miest Poľsku, od ktorého za to získal financie na vojnu s Benátkami a Uhorsko získalo tieto mestá späť až za vlády Márie Terézie
-1410 sa stal aj nemeckým kráľom a po smrti českého kráľa Václava IV. sa mal stať aj českým kráľom
-v Čechách vypuklo husitské hnutie a zasiahlo aj na územie Slovenska
-prenikli sem 3 husitské výpravy:
-1. 1428 – husiti prenikli až do BA
-2. 1430 – prenikli na západné Slovensko a dostali sa až k Trnave
-3. 1431 – vyplienili Spiš, dostali sa až k Levoči a obsadili hrady v – Likave, Topoľčanoch a Ledniciach