referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Vypracované maturitné otázky z dejepisu
Dátum pridania: 08.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Danula
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 20 123
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 84.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 140m 20s
Pomalé čítanie: 210m 30s
 
Vláda Jagelovcov
-Vladislav Jagelovský
-musel zrušiť finančné reformy, vrátiť šľachte majetok, ktorý jej bol skonfiškovaný
-dochádza k boju medzi vyššou (vodca Ján Zápoľský) a nižšou šľachtou (Štefan Werboczy)
-1514 došlo k sedliackej vojne = Dóžovo povstanie, ktorému predchádzal vyhlásenie krížovej výpravy voči Turkom, ktorú vyhlásil pápež Lev X. – zorganizovaním poveril ostrihomského kardinála Tomáša Bakocza
-ten v roku 1514 zorganizoval armádu a do čela postavil zemana Juraja Dóžu
-vojsko ale nedostávalo žold a zlyhalo aj zásobovanie potravinami a tak sa celé povstanie obrátilo proti feudálom
-bolo potlačené v bitke pri meste Temešvár v roku 1514 a Dóža bol odsúdený na smrť aj s ostatnými vodcami
-Štefan Werboczy spísal protipoddanské zákony, ktoré potom včlenil do „Opus Tripartitum“
-od roku 1514 nastáva obdobie druhého = večného nevoľníctva a trvá až do roku 1785

-Ľudovít II. Jagelovský
-na trón nastupuje na základe Viedenskej a Bratislavskej manželskej zmluvy medzi Habsburgovcami a Jagelovcami z roku 1515
-vypukli viaceré povstania v banských mestách z dôvodu zlej finančnej situácie baníkov, prvé náznaky v Banskej Bystrici v roku 1516
-1526 vzniká Zväz baníkov troch banských miest – B. Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica
-1526 ovládli B. Bystricu, bolo to však potlačené a Werboczy spísal a vyhlásil rozsudok – vodcovia boli popravení, majetok skonfiškovaný a bol zákaz vytvárať banské spolky
-29. august 1526 – bitka pri Moháči
-ľudovít II. bol porazený Turkami
-otvorila sa im tak cesta do Strednej Európy a na 150 rokov bola veľká časť Uhorska obsadená Turkami
-Ľudovít sa utopil počas bitky v močiari – posledný Jagelovec

8. Cirkev v európskych dejinách stredoveku a začiatku novoveku

-kresťanstvo je jedným z najväčších svetových náboženstiev, jeho zakladateľom je Ježiš Kristus
-rozširuje sa, ale v počiatkoch sú kresťania prenasledovaní
-mení sa to až Milánskym ediktom 313nl., ktorý vydal Konštantín a kresťanstvo sa stáva povoleným štátnym náboženstvom Rímskej ríše
-až za Theodosia sa stáva jediným náboženstvom kresťanstvo
-najdôležitejším medzníkom bol rok 1054, keď došlo k rozkolu Východu a Západu – kresťania západnej Európy boli odvtedy tzv. rímski katolíci, uznávali prvenstvo pápeža. Východné cirkvi si ponechali pomenovanie ortodoxné cirkvi.
-ďalším dôležitým medzníkom bolo vytvorenie protestantských hnutí v 16. storočí
-od katolíckej cirkvi sa oddelila evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni), reformovaná cirkev (kalvíni), anglikánska cirkev a iné.
-boj o investitúru, dosadzovanie biskupov: nemecký cisár Henrich IV a pápež Gregor VII
-Gregor VII. bol ctiteľom clunyjských ideí, čo znamenalo udeľovanie cirkevných úradov laikmi
-Henrich VII.
 
späť späť   15  |  16  |   17  |  18  |  19  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Lexikón Slovenských dejín, Lexikón svetových dejín...
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.