s Vladislavom Jagelovským o nástupníckych právach habsburgovcov v českom a uhorskom kráľovstve)
-Ferdinandovi pomáhal jeho brat Karol V., Zápoľský sa opieral o protihabsburské sily v Európe
-Ferdinand Zápoľského porazil a a v Stoličnom Belehrade sa dal korunovať za kráľa
-Zápoľský sa uchýlil do Poľska a požiadal o pomoc turkov, ktorí to privítali a uskutočňovali do Uhorska ťaženia1523 – neúspešné ťaženie sultána na viedeň – v Istanbule uzavreli s Ferdinandom prímerie
-po 10-ročnom zápase uzavreli v roku 1538 mier vo Veľkom Varadíne, navzájom sa uznali za legálnych vládcov a rozdelili si územie uhorska
-Ferdinand – západná časť krajiny, Chorvátsko a Slovensko
-Zápoľský – Sedmohradsko a východné Uhorsko
-Zápoľskému sa ale pred smrťou narodil syn, Ján Žigmund, a kráľova vdova vyhlásila mier za neplatný a požiadala sultána, aby uznal jeho nástupnícke práva

-1540 uznali 2-mesačného Jána Žigmunda za uhorského kráľa – Ferdinand to odmietal a začal vojenské operácie
-v 1541 bolo Uhorsko rozdelené na tri časti: kráľovské Uhorsko, Sedmohradsko, Budínsky pašalik (územie kontorlované Tuekami medzi Dunajom a Tisou)
-ťažisko tvorilo práve územie Slovenska, kde sa presťahovali kráľovské úrady, správne a cirkevné inštitúcie
-panovník bol natrvalo vo Viedni, a tak ho v Uhorsku zastupovali miestodržitelia
-Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských kráľov a sídlom miestodržiteľskej rady
-v polovici 16. storočia si Turci rozširujú dŕžavy a vytvorili si na Slovensku sandžaky – Fiľakovský, Sečiansky, Novohradský, Ostrihomský
-na prelome 16. a 17. storočia – 15-ročná vojna s Turkmi
-chceli získať stredoslovenské banské mestá
-vojenské operácie sa začali úspešne pre cisára, cisárske vojsko dobilo Ostrihom, neskôr Vyšegrad a Vacov
-Habsburgovci stabilizovali hranicu na rieke Ipeľ, ale iné zmeny vojna nepriniesla, len veľké finančné náklady
-až v roku 1606 sa dosiahol mier tzv. Žitavským mierom
-Turci brali do vojska aj mladých chlapcov – janičiari
-v priebehu vojny prebieha aj I. protihabsburské povstanie Štefana Bočkaja (1604 – 1606)

-chcel získať náboženskú slobodu, vtedy bol na tróne Rudolf II., odporca protestantizmu
-povstania útočili na stredoslovenské banské mestá, ale nepodarilo sa im ich podmaniť
-nakoniec bol podpísaný mier vo Viedni a protestanti získali náb. slobodu, 1608 bola rozšírená aj na poddaných
-Bočkaj získal vládu nad Sedmohradskom a do doživotného užívania tri stolice
-panovník sľúbil, že obnoví úrad palatína a že do najvyšších funkcií bude dávať aj protestantov
-v 1. polovici 17. stor. sa Habsburgovci do problémov s protestantskými krajinami – 30-ročná vojna
-chceli zastaviť aj postup reformácie, ktorá sa šírila rýchlo, pretože nebol čas ju zastaviť a veľa cirkevných hodnostárov predtým zomrelo v boji
-šírili ju vysokovzdelaní ľudia – kňazi
-protestantské cirkvi, sekty: kalvinisti, habáni = novokrstenci – snažili sa vytvoriť si vlastnú cirkev
-najprv vznikajú regionálne vierovyznania
-Confesio pentapolitana – združenie 5. východoslovenských miest – Leonard Stockel zostavil ich vierovyznanie
-Confesio heptapolitana – 7 banských miest
-Confesio scepusiana – 24 banských miest
-odlišnosti: protestanti povoľujú ženbu kňazov a prijímanie pod obojím

-definitívne sa organizácia evanjelickej cirkvi sformovala v 1614 v Spišskom podhradí a 1610 v Žiline
-reakciou katolíckej cirkvi bola protireformácia, rekatolizácia = znovuzavedenie katolíckej cirkvi
-hlásali osvetu vzdelávaním, vydávaním kníh, pri každej fare mala byť zriadená škola
-arcibiskupi: Mikuláš Oláh, Peter Pazmáň (1635 založil univerzitu v Trnave), František Forgáč
-1657 – univerzita v Košiciach, založil ju jágerský biskup Benedikt Kiždy
-v 17. storočí pokračuje boj za náboženskú slobodu
-II. povstanie Gabriela Betlena