USA v 19. storočí
-rozloha sa po revolúcii takmer zdvojnásobila
-územie siahalo od Atlantického oceánu až po Tichý a od veľkých severoamerických jazier až po Mexický záliv
-expanzia sa uskutočňovala buď kúpov pozemkov alebo požiadaním o pripojenie úuemia k Spojeným štátom
-kúpou získali od Napoleona Bonaparte Luisianu, od Španielska Floridu, od Mexika Kaliforniu, od ruského cára Aljašku
-vznikalo početné množstvo fariem na juhu – základnou poľnohospodárskou jednotkou boli plantáže na ktorých pracovali čierni otroci
-do rozvoja fariem priaznivo zasiahla priemyselná revolúcia, začali sa používať poľnohospodárske stroje
-v severnej časti sa zas veľmi rýchlo rozvíjal priemysel a oproti južným štátom sa rozvíjali severné oveľa rýchlejšie
-obyvateľstva pribúdalo, pretože všetci migrovali do USA – boli tam lacné pozemky, práca a v kontraste s Európu aj slobodnejšie životné podmienky
-začali problémy kvôli hospodárskej nevyrovnanosti medzi severom a juhom a viedlo to k vojne – Sever proti Juhu (1861 – 1865)
-v politike bojovali proti sebe republikáni (konzervatívci) a demokrati (liberáli)

-republikáni chceli posilniť centrálne orgány v štáte a bojovali proti otrokárstvu
-demokrati boli za voľnejšie spojenie štátov v rámci USA, chceli voľnejšiu úniu a väčšiu samostatnosť
-1860 vyhrala voľby republikánska strana a prezidentom sa stal Abraham Lincoln
-južné štáty sa na protest rozhodli vystúpiť z únie a zabrániť tak republikánom, aby sa rozmohli
-vytvorili si vlastné Konfederované americké štáty, hlavným mestom sa sta Richmond a prezidentom sa stal Davis Jefferson
-veliteľm na Severe bol grant a na Juhu Robert Lee
-najprv dosahoval väčšie úspechy Juh a až v závere vojny sa to obrátilo
-v 13. dodatku ústavy bolo zrušené otrokárstvo
-1865 definitívne vyhrali vojská severu
-po tomto víťazstve sa začali rokovania o povojnovej politike
-prezident bol na divadelnom predstavení usporiadanom na oslavu víťazstva zavraždený johnom Boodom
-na Severe po vojne zaznamenali nový hospodársky vzrast, ale v južných štátoch zaznamenali problémy
-plantážnici sa rozhodli, že budú odporovať a na túto reakciu reagoval sever tak, že zaviedol politiku rekonštrukcie Juhu – dosadzoval liberálnych politikov, zosadili rasistických a konzervatívnych južanských politikov

-plantáže sa dávali do prenájmu drobným nájomcom, tí tiež najprv bojovali s problémamy, pretože už nemali lacné pracovné otrokárske sily
-nakoniec sa ale rozdiely medzi Juhom a Severom vyrovnali a začali medzi sebou obchodovať
-situácia sa riešila vďaka novej vlne prisťahovalectva v posledných desaťročiach 19. storočia, hlavne na Severe
-zahraničná politika USA bola taká, že Spojené štáty sa snažili nezasahovať do záležitostí v Euópe
-prezident James Monroe vyhlásil heslo – Amerika Američanom, Monroe tým hrozil, že pošle ozbrojené sily proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente = Monreova doktrína
-hvoril tým, že nasledovatelia zakladateľov Spojených štátov, by mali nasledovať ich príklad, keď sa zriekli styku s Európou a mali by sa vyvarovať zhubného vlyvu Európy
-tak sa zrodila dôležitá línia zahraničnej politiky – tzv. politika izolac

16. Osvietenstvo
-reformnou činnosťou sa malo prekonať hospodárske a mocenské zaostávanie habsburskej ríši
-rreformná činnosť mala charakter osvietenského absolutizmu a hlavný dôraz sa kládol na centralizáciu a zjednotenie štátnej správy
-osvietenský absolutizmus je formou vlády, ktorá je síce absolutistická, ale je tu snaha o reformy v osvietenskom duchu
-najznámejší panovníci osvietenského absolutizmu boli: Mária Terézia, Jozef II. Katarína II. Veľká, Fridrich II.
-osvietenstvo začína u nás už za Karola III., chcel uznanie Pragmatickej sankcie 17.., ktorá potvrdzovala, že sa môže dediť aj po praslici + nedeliteľnosť habsburských dŕžav
-jedným z jeho odporcov bol Fridrich II.