Bernolákovská fáza
-Jozef II. založil v Bratislave školu – Genrálny seminár, vyučovali sa tu kňazi, študoval tu aj Anton Bernolák
-vznikla Spoločnosť pre pestovanie slovenskej reči, na čele boli Anton Bernolák a Michal Kratochvíl
-Bernolák mal snahy o uzákonení reči a v roku 1787 bola uzákonená spisovná slovenčina, ktorej základom sa stala spisovná západoslovenčina
-vydal dielo „Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách“
-fonetický princíp – píš ako počuješ
-1790 vydal prvú slovenskú gramatiku – „Slovenská gramatika“ (Gramatica slavica), „Spis o tvorení slov“, „Slovár slovensko-česko-latinsko-nemecko-uherský“

-bernolákovčina sa ale nestala celonárodným jazykom, evanjelici používali naďalej biblickú češtinu
-bernolákovci sa v roku 1792 združili do spolku Slovenské učené tovarištvo, sídlo v Trnave
-členmi boli hlavne kňazi, ktorí sa zamerali na osvetu ľudu, povznesenie jazyka
-najavýznamnejším buditeľom bol Juraj Fándly, katolík, tvorca ľudových spisov – „O úhoroch a včelách“, „Zelinkár“, „Piľný domajší a poľný hospodár“
-snažil sa presadiť nový spôsob hospodárstva
-napísal aj dejiny Slovákov „Skrátené dejiny slovenského národa“
-patril medzi kritikov feudalizmu a bojoval za rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku
-evanjelici ale necheli žiadnu zmenu, chceli jednotu Slovanov
-združili sa do spolku Učená spoločnosť, Banská Bystrica (Juraj Ribay, Ján Hrdlička, Ondrej Plachý), vydávali časopis „Staré noviny literárního umení“
-1803 bola založená Katedra reči a literatúry slovenskej na Evanjelickom lýceu v Bratislave, dlhoročným profesorm bol Juraj Palkovič – venoval sa aj vydávaniu novín Týdeník
-vznikla Učená spoločnosť banského okolia – založil ju Bohuslav Tablic (založila katedru češtiny na evanjelickom lýceu v BŠ)

Kollárovsko-hamuljakovská fáza
-Ján Hollý, Hamuljak – katolíci
-Ján Kollár, P. J. Šafárik – evanjelici
-Ján Kollár
-napísal dielo Slávy dcera
-bol za jednostný slovanský národ, ktorý by sa orientoval na Rusko
-hovoril, že ako jednotný národ by sa Slovania lepšie bránili („Jeden štát, jeden národ, jedna reč“)
-rozpracoval Koncepciu slovanskej vzájomnosti
-táto koncepcia hovorí o štyroch kmeňoch: ruský, illýrsky, poľský, československý

-každý kmeň by mal mať jednu reč, no delenie vrámci kmeňa by nemohlo možné
-pri hlásaní slovanskej vzájomnosti sa opieral o Herderové názory na dejinné poslanie Slovanov v budúcnosti
-Pavol Jozef Šafárik
-Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti (vyzdvihol význam Slovanov na budovaní európskej kultúry a civilizácie), Slovanský národopis
-v roku 1829 sa vytvorila skupina evanjelikov – Společnosť česko-slovanská (BA)
-na čele bol Juraj Palkovič, podpredseda Samo Chalupka
-vyšiel tu Almanach Plody
-Ján Herkeľ – Základy všeobecného slovenského jazyka, Obranné spisy
-Ján Koiš – Všeslovansko-nemecko-latinský slovník (aj opačne), Rusko-nemecko-latinský slovník (nedokončil ho)
-1826 je vytvorený Slovenský čitateľský spolok – do svojej činnosti chceli zapojiť aj katolíkv, chceli jednotu, spojiť sa