Archonti prinášajú nové poňatie moci - poverenie - a so zmenami postavenia basilea i vznikom armádnej vojenskej funkcie polemarcha sa postupne objasňuje myšlienka rozrôznenosti spoločenských funkcií a ich zosúladenia. Podľa Hesióda eris, rivalita, súťaž, predpokladá rovnosť. A podľa Vernanta arché prestáva byť výlučným vlastníctvom, štát zahodil súkromný charakter, vymanil sa z právomocí gené a stal sa záležitosťou všetkých. Gréci presne nerozlišovali medzi štátom a spoločnosťou. So vznikom polis súvisí sila slova. Zákony prestáva vydávať, či presadzovať sila osobnosti, alebo náboženskej autority, ich správnosť sa musí preukázať dialektickým postupom. Zákony sa stávajú spoločným vlastníctvom.

V predstavách franc. hist. Fuleta de Coulanges vzniká polis ako združenie rodín a kmeňov, partikularisticky, ale najmä spojených spoločným kultom. Podľa neho také javy ako dedičstvo, či vlastníctvo majú religiózny pôvod.
Aténska demokracia prichádza z reformami Kleisténa. Skutočnými orgánmi moci sa stali ľudové zhromaždenia, rada a súdy. Aténsku demokraciu preto nazývali aj tyraniou občanov. Aténska demokracia zaviedla niekt. zaujímavé inštitúcie, napr.: ostrakizmus, voľba losom a časté striedanie funkcií. Ľud nedisponoval "zákonodarnou iniciatívou", mohol návrh buď prijať, alebo odmietnúť. Každý zákon niesol meno svojho navrhovateľa. Ak sa neskôr ukázal ako zlý mohol byť jeho tvorca súdne stíhaný a potrestaný. Ľud bol bezúhonný.

Z hľadiska mocenského postavenia zaujímala medzi gréckymi polis zvláštne postavenie Sparta. Často sa spomína ako ústavný ideál vytvorený Lykurgom. Politické zriadenie malo char. vojenskej organizácie. Skutočným základom spartského systému bolo odtrhnutie politickej a hospodárskej funkcie štátu, čo prevzali Platón i Aristoteles. V štruktúre spoločenského života Sparty je postavenie rodiny na nízkej úrovni, naopak vyzdvihuje sa vojenská spôsobilosť. Obraz spartskej spoločnosti je pomerne jednoduchý: pôda v niekoľkých rukách, remeslo a obchod prakticky neexistuje a bohatí si nechávajú svoje panstvá obrábať otrokmi.
Grécke myslenie sa narodilo v polis a vňom si našiel svoje miesto aj homo politicus. Herakleitos z Efezu zažil desivé udalosti zániku jedných štruktúr a ich nahrádzanie novými. Traduje sa antidemokratický a silne proaristokratický charakter jeho politických názorov.
Z Malej Ázie utekal pred Peržanmi Pythagoras. Pytagorovci vychádzali z harmónie číselných vzťahov. Želali si, aby spoločnosť bola usp. harmonicky. Moc mala patriť skupine ľudí schop. sebazdokonaľovania a disciplinovane podriadených prísnym etickým normám. Medzi pytagorovcov patril aj Hippodamos z Milétu, kt. vypracoval prvý systém ideálneho štátu.