V Indonézii napríklad existuje hnutie Nahdatul-Ulama, ktoré sa hlási k demokracii a pluralizmu.

Stredoveké európske politické myslenie
Po rozpade Ríma rozdrobená spoločnosť prechádzala štrukturálnym úpadkom a snahami vyrovnať sa so situáciou postavenia človeka v spoločnosti tak, ako ju reflektovala staroveká filozofia a voči nej protikladné kresťanské učenie. Často sa do protikladu dáva Grék a kresťan. Rím ponúkal občianske práva vyvoleným, kresťanstvo oslovuje všetkých. O právach človeka hovorí evanjelium a oslovuje ho.

V období raného stredoveku zohralo pre charakter politického myslenia dôležitú úlohu postavenie rímskeho práva. Kmene barbarov považovali rímske právo za nevhodné, no v konečnom dôsledku ho nevytlačili. V počiatočných podmienkach svojej existencie hlásajú kresťanské obce v Ríme rovnosť, slobodu svedomia a toleranciu. K zmene dochádza potom, ako sa hnutie rozširuje. Zo začiatku sme svedkami prenasledovania kresťanov. Potom, čo cirkev zmohutnela a zmiernila svoje názory na svetské záležitosti, dospelo sa k poznaniu, že kresťanské hnutie nemožno potlačiť, naopak, je žiadúce sa s ním zmieriť. Potom čo cirkev získala územia (vznikol pápežský štát), začala omnoho viac zasahovať do svetských záležitostí, nárokovala si kompetenciu vytvorenia cisárstva. Boj o investitúru sa týkal vplyvu na obsadzovanie biskupských úradov.

Augustín podporil autoritu pápeža. Svetský štát považoval za nevyhnutné zlo. Každý kresťan je členom dvoch obcí: štátu a cirkvi. Čím bola vláda spravodlivejšia , o to viac sa štát blížil božej obci. Spravodlivosť znamenala, že svetský štát rešpektoval cirkev.
Bifurkáciu moci sformuloval v 5. storočí Gelasius I. Dokonalým kňazom a kráľom bol jedine syn boží. Kristus vraj oddelil svetskú moc od duchovnej, čiže kresťanský cisár potrebuje k večnému spaseniu kňazov a na druhej strane duchovná moc potrebuje oporu svetskej moci.
Lev IX. zahajuje aktivitu za nezávislosť cirkvi pred zásahmi svetskej moci. Pokračuje to Gregorom VII. Víťazný kompromis priniesol cirkvi v r. 1122 Wormský konkordát. Krajné politické nároky pápežov boli postupne odmietané. Medzitým sa však spôsoby cirkevného vládnutia zdokonalili. Prostriedkom politiky sa stali kryžiacke výpravy. Pasovanie za rytiera sa od polovice 12. storočia stalo v princípe cirkevným obradom.

V tieni pápežsko-cisárskych sporov prebiehajú procesy rodiaceho sa priemyselného hospodárstva. Na novozaložených univerzitách sa formuje kritické myslenie a dobové zriadenie ohrozujú kacíri. Opäť sa začalo študovať rímske právo. Na prelome 11. a 12. stor. spracoval Gratianus teologické a právnické texty. Členil právo na ľudské a božské.
Svetskú moc oslovovala náuka legistov. Písali summy a glosy.