Ich práce zohrali nenahraditeľnú úlohu pri formovaní pojmov teória prirodzeného práva a zvrchovanosť. Zvrchovanosť sa chápala ako nezávislosť štátnej moci od akýchkoľvek vonkajších vplyvov a prirodzené právo bolo chápané ako rozumom poznaný princíp štátneho zriadenia, medzinárodných vzťahov a práv jednotlivca. Neprekvapuje, že v medzinárodných vzťahoch sa presadila Machiavelliho doktrína.

Prirodzené právo je u Grotia zbavené náboženských nánosov, je racionálne a natoľko stále, že ani sám Boh ho nemôže zmeniť. Predpokladom prirodzeného práva je podľa Grotia jeho všeobecná prístupnosť každému normálne mysliacemu človeku. Politickú doktrínu obohatil Grotius ďalej tým, že využil model rímskeho súkromného práva a preniesol ho do oblasti verejného práva. Grotius je uznávaným zakladateľom medzinárodného práva. Právo v jeho poňatí sa stáva systémom všeobecne záväzných pravidiel. Aj v medzinárodnom práve sa stáva plnenie sľubov normou. Jeho dielo O práve vojny sa stalo praktickou príručkou pre diplomatov a politikov.
Myšlienku zvrchovanosti ľudu, ktorá vychádza z prirodzeného práva a spoločenskej zmluvy vyjadril v diele Politika (1603) Johannes Althusius (1557 - 1638). Podľa jeho teórie panovníka zmocňuje ľud a vzťahy medzi ním a ľudom je teda potrebné považovať za zmluvné. Ak panovník porušuje svoje povinnosti, má ľud právo ho zvrhnúť ako tyrana.

Politické a ideové konflikty v Holandsku Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa v Holandsku vytvárali základy republikánsko-federálneho a buržoázneho systému. Oranžské kniežatá, tradičný stúpenci republiky mali podporu jednoduchých ľudí a významnej časti kalvínskych pastorov.
Baruch (Benedikt) Spinoza (1632 - 1677) svoje politické predstavy uverejnil v Traktáte teologicko - politickom. Spinoza sa uznáva ako autor novodobej kritiky biblie. Považoval ju za výtvor ľudí. Z pudu sebazáchovy využíva človek všetku moc, ktorú mu dáva príroda k dispozícii. Človeka to začína ohrozovať vtedy, keď ju využívajú všetci. Preto nie je možný stav, v ktorom by všetci využívali svoju všetku moc. Preto je nevyhnutný stav, v ktorom sa človek zrieka časti svojej moci v prospech moci zvrchovanej. V zásade cieľom štátu je sloboda. Štát odstraňuje konflikty medzi ľuďmi a slobodný je ten, kto žije rozumne. Spinoza jednoznačne uprednostňuje demokraciu, pretože práve ona dokáže podporovať záujmy občanov.
Veľká vzbura v Anglicku Anglická revolúcia v 17. storočí, neskôr pomenovaná ako slávna revolúcia okrem hlbokých spoločenských zmien vyvolala aj široký prúd zmien v politickom myslení.