Alžbetínske Anglicko pripomínalo renesančné Taliansko. Novú opozíciu, buržoázno-protestantskú volali puritánmi a z ich radov sa vytvorila politická opozícia proti roajalistickému zoskupeniu prvých Stuartovcov. Puritanizmus vyžadoval dôkladnú znalosť biblie, pretože v nej bol obsiahnutý morálny a právny kódex. Prácu pokladali za náboženskú povinnosť a na seba kládli vysoké nároky. Reprezentantom najvyššej moci je parlament a vzťah k štátu je formovaný dobrovoľnou dohodou. V puritanizme sa vymedzili dve zoskupenia: presbyteriáni a independenti. Presbyteriáni nesúhlasili s nadradeným postavením panovníka v náboženských záležitostiach. Boli stúpencami nezávislého postavenia cirkvi v štáte, ale zároveň zastávali pozíciu obmedzenej monarchie. Independenti ako stúpenci obmedzenia práv kráľa a parlamentnej kontroly nad výkonnou mocou neprijali ideu zvrchovnaosti ľudu. Ideológovia independentskej republiky patria k tým, ktorí formulovali princípy novovekého liberalizmu.

James Harrington (1611 - 1677) autor Republiky Oceány, podľa E. Burkea je najvýznamnejší politický teoretik svojej doby. Dielo je najvýznamnejšou utópiou anglickej revolúcie. Štát je podľa neho republikou vtedy, ak vlastníkom pôdy je celý ľud. Pre všetku mládež predpokladal všeobecnú školskú povinnosť, klérus z politiky vylučoval a vieru chápal ako osobnú záležitosť jednotlivca.
V independentskom zoskupení sa dostali k slovu radikáli. Okolo r. 1645, začali vystupovať so samostatnými požiadavkami a volali ich levelleri, rovnostári. Ich ideológmi sa stali Richard Overton, Wiliam Walwyn, ale predovšetkým John Lilburne. Domnieval sa, že panujúce bezprávie je možné odstrániť navrátením prirodzených práv ľudu. Levelleri odmietali voľby na základe cenzu, jediným zákonodarcom mal byť parlament. Uvažovali, že volebného práva zbavia žobrákov a domáce služobníctvo pretože nemajú mravnú nezávislosť. Radikálnu skupinu levellerov pomenovali diggers (