referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aurel
Pondelok, 25. októbra 2021
Dejiny politického myslenia v skratke
Dátum pridania: 11.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 562
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 26.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 44m 0s
Pomalé čítanie: 66m 0s
 
Rozoznáva tri funkcie štátu: a/ uspokojovanie základných fyzických potrieb, b/ obrana pred expanziou inej obce, a napokon c/ štát musí byť riadený a ovládaný. Platón venoval vo svojej konštrukcii ideálneho štátu veľkú pozornosť výchove. Štát je predovšetkým garantom výchovy mládeže. Platón je stúpencom emancipácie. Za zlých vychovávateľov považuje Platón sofistov. Platón predpokladá, že moc by mala byť zverená do najlepších rúk.

Aristoteles Poznanie je pre neho samozrejmou skutočnosťou, podstatnou vlastnosťou človeka, ktorou sa odlišuje od ostatných živých organizmov. Je zakladateľom logiky, zaoberal sa etikou i politikou, prírodovedou i filozofiou. Politika patrí k základným dielam politickej vedy spolu s Etikou Nikomachovou patrí k dielam ktoré obohatili vedy praktické. Aristoteles vychádza z predpokladu, že štát je dokonalé spoločenstvo a človek je svojou prirodzenosťou štátotvorná bytosť. Rozoznáva spoloč. kvalitatívne a kvantitatívne. Základné potreby uspokojuje rodina, je to najmenšia časť štátu. Štát je útvar prirodzený a nie umelý. Dokonalým spoločenstvom je štát vytvorený z viacerých obcí. Za ideálny počet obyvateľstva považoval 10 tisíc ľudí, kt. sa mal udržiavať aj umelými potratmi. Predovšetkým, štát nevznikol len človekom, ale aj pre človeka. Človek je človekom iba v štáte. Účelom štátu je dobrý život a ostatné je tu na tento účel. Veľkú pozornosť venuje výchove nielen detí, ale aj dospelých. Pri výchove k cnosti kládol veľký dôraz na rozum, ale aj na tradície. Dospievajúci majú byť vychovávaní najmä k poslušnosti, pretože kto nevie poslúchať, nebude vedieť ani vydávať v budúcnosti príkazy.

Čo sa týka spoločných žien a detí, tie nie sú na prospech štátu. Argumenty sú rodu ľudského: ľudia sa totiž najväčšmi starajú o vlastné, menej o spoločné,.. každý zanedbáva spoločné aj preto, lebo sa spolieha na to, že sa o to postará druhý. Aristoteles sa dôrazne stavia za štát, ktorý je založený na ústave a zákonoch. V každom dobrom štáte by mal byť suverénom zákon a nie jednotlivá osoba. Aristoteles uvádza šesť základných foriem. Medzi správne zaraďuje: monarchiu, aristokraciu a dobrú demokraciu - politeiu a medzi pochybné tyraniu, oligarchiu a zlú demokraciu. Oddelil ústavu od spôsobu, akým sa uplatňuje. Tak demokratická vláda môže vládnuť oligarchicky a oligarchia sa môže uplatňovať demokraticky. Aristoteles dospel k názoru, že štát by sa mal skladať z občanov ani nie príliš bohatých, ale ani nie príliš chudobných. "Zlatá stredná cesta", myšlienka rovnováhy, ktorú predstavujú stredné vrstvy, sú teda základom toho, čo nazýval - politeiou.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Jozef LYSÝ: KAPITOLY Z DEJÍN POLITICKÉHO MYSLENIA. BRATISLAVA, 2000
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.