Za spravodlivé pokladá to, čo je užitočné pre potreby vzájomného spolunažívania. Skeptici hovorili, že nikto nemôže poznať a nikto nevie. Zdržanlivosť v úsudku je garantom duševného pokoja. Tvrdili, že nie je možné dospieť k pojmu dobra alebo zla. Nič nie je svojou prirodzenosťou dobré, zlé, alebo indiferntné. Skepticizmus paradoxne završuje to, čo bolo nádejou dogmatika: potvrdzuje negativitu indivídua a vyhlasuje triumf nad starovekou vedou.

Stoicizmus má svoj pôvod približne v tom istom období ako epikureizmus. Zakladateľom bol Zenon. V spise O štáte, v ktorom odporúčal zavedenie komunizmu žien, zakazoval stavať v obciach chrámy, súdne tribunály a gymnáziá. Zenon vyhlásil za cieľ človeka život v súlade s prírodou. Stoici tvrdili, že dobrom je len to, čo je krásne. Ich ideálom bol mudrc, ktorý nepodlieha vášňam a ...neprepadne šialenosti. Za najlepšiu ústavu pokladali takú, ktorá je zmesou demokracie, monarchie a aristokracie. Ideálny štát si predtavovali bez súdov a chrámov. K ďalším významným stoikom patrili Chrysippos, Cicero, Panaitios a Poseidonios. Stoikov, skeptikov i novoplatonikov znepokojoval stav verejných vecí. Stoikovia uisťovali, že skutočná morálka nie je možná bez skutočného poznania. Tvrdili, že ľudský život je určený osudom. City, pudy, myslenie, želania ovplyvniť môžeme, zdravie, bohatstvo, život, alebo smrť sú mimo nás. Dosiahnutie apatie, vnútorného pokoja je tak pre stoika dosiahnutím blaženosti. Ľudia sú si rovní svojou prirodzenosťou, totiž že podliehajú rovnakým prírodným zákonom, a potom, že všetci sú občanmi jednej krajiny - sú svetoobčanmi. Najväčšie uznanie získal stoicizmus v Ríme.

Politické myslenie v antickom Ríme
Politická organizácia talianskych miest sa v mnohých črtách podobala životu gréckych miest, staroveký Rím nevynímajúc. Rímska republika nebola zastupiteľská. Republika ani v Ríme nebola pôvodnou formou, ale práve v Ríme sa vedome formovala ako nemonarchia, ako res publica, ako pospolitosť, ako commonwealth. Rímsky právny poriadok dosiahol najvyššiu dokonalosť v úprave vlastníckych, obchodných a podnikateľských vzťahov. Sila rímskeho práva spočívala v tom, že vlastníctvo bolo jeho najdôležitejšou súčasťou. Rímske politické myslenie hľadalo svoj pôvod a inšpiráciu u Grékov, no ich originalitu neprekonalo. Veľký vplyv si získali najmä stoikovia. Myšlienky, ktoré hlásali, boli v Ríme prijaté a akceptované v politickom živote.
Cicero, "pater patriae", vymedzuje štát (res publica) ako majetok ľudu (res populi). Platónov vplyv sa prejavil aj u Cicera.