Politickú autoritu vládcu oprávňuje v jeho poňatí pôvod z rodu Kurajšovcov, šľachetnosť, zrelý vek, znalosť teológie a práva, mužské pohlavie, odvaha, organizačné schopnosti, preukázaná mravná bezúhonnosť. (Okrem toho existovali aj iné teórie.) Za legitímne sa považovalo prenesenie ústavných teórií sunnitskej právnej školy na sultánsku autoritu. Kritizovala sa aj svetská nedokonalosť chalifátu a vládcom ummy mala byť trieda právnych a náboženských vzdelancov. Ich spoločným menovateľom je poriadok sveta s absolutistickou autoritou. Povinnosťou ľudí je vládcu poslúchať.
V Španielsku, smer eur. aristoteliánov. Filozofia nemá vplyv na verejné právo, najlepšou formou vlády je chalifát, ktorý zabezpečuje vládu šárí´e.
Významné miesto v islámskej spisbe majú Zrkadlá vládcov, knihy, ktoré sú chápané ako nástroje moci. Ich autori sa zamýšľajú nad inštitúciou kráľa, nad etickými a praktickými maximami.

Mohamed Rašíd Ridá za základný prepoklad pre obnovu chalifátu považoval štúdium praxe ctihodných predkov. Vrátil sa k myšlienke konzultatívnej rady najzbožnejších a najskúsenejších veriacich šurá. Domnieval sa, že islám ponúka originálne riešenie demokracie a parlamentného systému.
Mustafá Siba´í presadzoval socialistické princípy organizácie spoločnosti. Ájatolláh Chomejní je zrejme najvýznamnejším predstaviteľom moderného ší´itského islámu.
Islam nemal nikdy formálne kňažstvo. Preto nemôže dôjsť k oddeleniu cirkvi od spoločnosti. Islam nemá centrum, ktoré by vytyčovalo spoločnosti a človeku nejaký ideál. Islam si osvojil náboženskú verziu oddelenia moci a záväznosti ústavy: legislatíva bola oddelená od exekutívy, pretože patrila Bohu a samo náboženstvo bolo ústavným zákonom spoločnosti. V praxi sú muslimské politické zriadenia charakterizované klientelizmom. Zákon vládne maličkostiam každodenného života, ale nie mocenským inštitúciám.

Tradičné formy islamského života popísal Ibn Chaldún. Štát definoval ako inštitúciu, ktorá zabraňuje nespravodlivosti okrem tej, ktorej sa dopúšťa sám. Islam je príkladom spoločenského poriadku, v ktorom sa neposkytuje kapacita pre politicky rovnocenné inštitúcie, nie je to pluralitný poriadok, nevládne v ňom ideológia individualizmu, ale efektívne funguje bez intelektuálneho pluralizmu. Islamský konzervativizmus v Saudskej Arábii a v Iráne je niečo úplne odlišné.