Výboru pre verjné blaho, ktorý sa v okamihu mení na nástroj radikálneho teroru proti domnelým i skutočným nepriateľom republiky, vyniesol vďaka priateľstvu, Fouchého prudko hore.
Vráti sa ako zástupca parlamentu s neobmedzenou mocou späť do Nantes. Tu vydáva vlastní manifest, ktorý je ejdným z najrevolučnejších dokumentov. Brojí proti hromadeniu bohatstva. Všetky nadbytky má prevzať štát pre potrebu obrany republiky pred zahraničnou intervenciou. Mobilizuje nových vojakov, vyberá od občanov zlato a striebro, zabavuje potraviny, kone, vozy a všetko posiela Konventu do Paríža. Organizuje vojnovú výrobu, ruší celibát, zavádz občiansky krst, ničí kostolné výzdoby a vystupuje ako fanatický ateista proti cirkvi. Fouché jedná tak, aby sa v Paríži, kde bez prestávky sviští gilotína, zapáčil jakobínom. Za príkladnú službu, dostane za úlohu potlačiť povstanie proti teroru v Lyone, spočiatku váha, ale nakoniec poslušne plní rozkazy, a koná aj nad plán.
V Paríži sa medzitým Robespiere predral k totálnej moci tým, že zinscenoval procesy proti svojim bývalým druhom. Toto sa však už prestáva ľuďom páčiť. Fouché toto vycítil včas. Vo februári 1794 zastavuje vraždenie v Lyone a vyčkáva. Vie, že sa Robespiere bude musieť v Paríži za svoje čini zodpovedať. Tak sa i stalo a umiera, rovnako ako popravoval. Nemalú zásluhu na tom má práve Fouché. Po tom, čo sa mu Robespiere vyhrážal, Jozef intrigami a vyjednávaním docieli svoju voľbu za predsedu Klubu jakobínov - inštitúcie ktorej podlieha aj výbor pre verejné blaho. I keď Robespiere docielil jeho odvolanie, Fouché proti nemu konšpiruje - po prvý krát sa cíti vo svojom živli. Konečne môže skutočne organizovať a spriadať plány na vlastnú záchranu, ktorú navonok prezentuje ako záchranu ostatných. Nakoniec Fouché získa na svoju stranu väčšinu Konventu a kľučkami presadí Robespierovu popravu.
Keď sa jeho hlava skotúľa do koša, zdvihne sa vlna nadšenia - tyran je mŕtvy. Všetci ľudia vedia, že Fpuché bol démonom jakobínskeho pádu. Napriek tomu, je naňho za predchádzajúce čini vydaný zatikač. Fouché uteká. Tri roky žije v ústraní a v biede. Celý ten čas sa snaží, o to aby sa zabudlo na jeho jakobínsku minulosť.

Po páde jakobínov sa vlády namiesto Konventu ujíma päťčlenná vláda zbohatlíkov a odpadlíkov revolúcie, tzv. Direktórium. Parížu vládne smotánka zatiaľčo vojna zo zahraničím pokračuje.
Moc Direktória sa opiera o armádu a bankárov. Na vojne sa dajú zarobiť obrovské peniaze. Hlava vlády Barras sa stane milionárom. Obohacuje sa na úkor vojakov a Fouché mu robí agenta. Pretože je majstrom konšpirácie, zo žoldu ktorý dostáva, si sám platí udavačov z radov chudákov. Pomaly ale isto sa opäť derie nahor. V roku 1799 sa dočká - stane sa ministrom polície.