Krajina bola v roku 1810 vyčerpaná, Napoleon bol však na vrchole. Pripravoval novú vojnu proti Rusku. Jediným súperom Francúzska bolo Anglicko - ale len na mori. Fouché túžil po mieri, vedel o problémoch doma, atoež vedel, že by to mohlo viesť k pádu cisára. Tajne za jeho chrbtom spriada mier. Je však prezradený. Obvinia ho z velezrady. Prvý krát, Fouché nič netušil. Po odhalení jeho "zrady", ho Napoleon verejne obvinil. Členovia najvyššieho poradného zboru, sú však zdržanlivý, hájia to ako služobnú horlivosť. Fouché sa vyhol smrti, ale bol zbavený titulov i funkcií a vyzvaný na odchod. Peniaze mu však ostali. Fouché začal cestovať po Európe. Napoleon ho nechal sledovať, obáva sa, že by mohol orbiť problémy, vie predsa toho veľmi veľa. Nakoniec sa ale Fouché vráti domov, a Napoleon sa ukľudní.
Napoleon sa vydal do Ruska, Fouché však vie, že pravdepodobne stroskotá a "zlomí si väzy".V roku 1813 sa porazený Napoleon neočakávane vracia do Paríža. Armádu nechal napospas osudu. Tísice vojakov padli, zmrzli - armáda je zničená. Po porážke pri Lipsku je nakoniec bonaparte internovaný na Elbu. Napriek tomu, že sa postavil proti Napoleonovi, nebol o Fouchého už záujem v novom zriadení.
Napoleon, ael roku 1815 z Elby uniká. Fouché ponúkne pomoc Ľudovítovi XVIII. Ten sa chytá stebielka a Fouchému uverí. Uverí mu aj Napoleon, keď ho Fouché privíta v Paríži, a okamžite ho menuje na starý post. Napoleon vie, že Fouché hrá na dve strany, ale dokázať mu to nemôže, a navyše ho potrebuje.
Po Waterloo sa všetka moc preniesla na Fouchého. Donúti Napoleona k abdikácii, od kráľa si vymôže miesto vo vláde za to, že pripravý návrat Bourbonovcov. Lenže v novej vláde ho každý poznal, a tak ho na nátlak kráľ po čase odvolal. Sám si pamätal, na to že Fouché poslal na smrť jeho brata. Proti Fouchému sa zdvihla vlna pretriasania jeho minulosti. Pred smrťou ho zachráni len to že má ešte dosť "známych", na ktorých vie svoje. Vyženú ho len z Francúzska.
Ponížený, sa usádza v Drážďanoch a potom v Prahe. Pražania ho však nechcú a preto mu Mettrnich dovolí usadiť sa len v Linci. Roku 1819 sa chorý Fouché presťahoval do Terstu. Svet naneho zabudol. Má problémy s dýchyním, opúchajú mu nohy. Jeho mladá druhá manželka z vplyvných kruhov mu nasadzuje parohy. On bývalí postrach Európy, umiera roku 1820, opustený, bez toho, že by si naňho ktokoľvek spomenul. Jeho osud je výstražním zanmením všetkým, ktorý vsádzajú na osobnú nenahraditeľnosť a výnimočnosť. To čo Fouché nezvládol je umenie odísť.