Josef Fouché (minister francúzskej tajnej polície Napoleona Boanparta) (1759, Nantes - 1820, Terst)

Narodil sa roku 1759 v Nantes v rodine námorníka. Od prírody trpel slabosťou, mal z toho komplexy, preto nikdy nezačal vykonávať remeslo svojich predkov. Aby z neho niečo bolo, jeho osudom sa stala cirkev. Ona ho vychovala, a jej celých desať rokov pomáhal s výchovou iných.
Jozef Fouché absolvoval cirkevné štúdiá bez problémov, a jeho znalosti boli natoľko dobré, že sa stal učiteľom na cirkevnej škole v Arrase. Naučil sa pretvárke, tejto uňho tak povestnej maske. V tom bola jeho najväčšia sila, jeho prednosť, jeho výhoda.
Rok 1789, rok revolúcie v Paríži, nezaskočil Fouchého nepripraveného. Už dlhšie v ňom dozrievala myšlienka vrhnúť sa do politiky, po tom čo sa zoznámil so začínajúcim advokátom Maximiliánom Robespierom. Pochopil, že revolučné vrenie je obrovskou šancou dostať sa nahor.
Jeho priateľstvo s Robespierom išlo až tak ďaleko, že sa stal nápadníkom jeho sestry Charlotty, ale nakoniec z toho nič nebolo. A od vtedy bola medzi nimi veľká rivalita.
V Paríži došlo nakoniec k povstaniu, k "útoku" na Bastilu. Revolučné hnutie postupne zachvátilo ďalšie kraje a mestá. Nakoniec bol kráľ, internovaný aj s rodinou, v parížskom Temple.
Do nového národného parlamentu - Konventu, bol roku 1792, ako poslanec za mesto Nantes, zvolený aj Jozef Fouché. Fouché spávne po príjazde rozpoznal, že girondisti majú väčšinu a pridal sa k nim. Vôbec, jeho celoživotným umením bolo, vždy zostať na strane tých, ktorý mali mocenskú prevahu, ale zároveň dopredu odhadovať beh udalostí.
Chlieb sa lámal pri hlasovaní o poprave kráľa Ľudovíta XVI. Hlasovania 15. januára 1793 sa Fouché zúčastniť musel. Nebolo mu to príjemné. On, ktorý rád, zostával v pozadí, vyčkávajúc vývoj udalostí, bol nútený povedať svoje ano či nie. Zasadanie Konventu sa preťahovalo. Robespiere nakoniec presadil návrh, že každý musí jasne pred všetkými vysloviť svoj verdikt. Vonku sa zatiaľ začali zhromažďovať ozbrojené davy. Girondisti dostali strach. Fouché videl, že kráľ, je stratení, a preto jeho výrok znel - smrť. Od tejto chvíle je navždy označovaný za jednoho z královrahov.
Následný Robespierov jakobínsky prevrat v Konvente a vytvorenie tzv.