Na základe zmlúv z 15.11.1494 a 16.3.1495 vznikla na Slovenku Turzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá patrila v rokoch 1495-1504 medzi najväčšie firmy v Európe. Spoločnosť zmodernizovala banskú výrobu, skoncentrovala ťažbu i dopravu a vybudovala 2 veľké hutnícke centrá - Staré Hory a Harmanec. Na čistenie medi postavila huty v Tajove a scedzovaciu hutu v Moštenici. V Banskej Bystrici vybudovali veľký medený hámor, kde sa meď vykúvala na platne a vyrábali rôzne nádoby. Spoločnosť vynaložila na vybudovanie mediarskeho podniku a nákup surovej medi vyše milióna zlatých (samozrejme však to boli dobré investície, celkový čistý zisk totiž predstavoval vyše dva a pol milióna zlatých).

Proti spoločnosti vystupovali viacerí banskí ťažiari, uhorská šľachta i banskobystrický patriciát. Spory vyvrcholili za baníckeho povstania roku 1525, keď spoločnosť skonfiškoval kráľovský erár, ktorý však nedokázal zabezpečiť v plnom rozsahu jej prevádzku. Po baníckom povstaní bola uzavretá nová zmluva na prenájom 15.4.1526 s kráľovským erárom, ale už len s Fuggerovcami, ktorý mali podnik v prenájme do roku 1546. Po odchode Fuggerovcov z Uhorska sa podnik dostal, na príkaz kráľa Ferdinanda I. 28.3.1546 pod kráľovskú správu a ako najstarší erárny podnik pretrval až do 19. storočia. V novoveku mu však čoraz úspešnejšie konkurovalo medenorudné baníctvo na Spiši (Smolník, Gelnica, Spišská Nová Ves).