Turzovsko-Fuggerovská banská spoločnosť
Ťažba medi sa na Slovensku predpokladá už v predhistorickej dobe. Nebolo to baníctvo v pravom slova zmysle, skôr len zber kúskov medenej rudy alebo povrchová ťažba. Vyspelejšie baníctvo, schopné prenikať aj do väčších hĺbok, sa objavilo až v stredoveku s príchodom nemeckých kolonistov. Okrem drahých kovov sa na Slovensku ťažila najmä meď. Postupne sa dostávala na vzdialené európske trhy. V Bruggách ju máme doloženú od konca 13. storočia, kde ju považovali za poľskú (rama die Pollana), lebo sa tam dostávala cez Poľsko a baltské prístavy. Benátčania v 2. polovici 14. storočia už presnejšie poznali oblasť slovenskej medi, vedeli, že pochádza z Banskej Bystrice (rame de Xolio). O slovenskú meď sa v stredoveku zvádzal zápas medzi talianskymi, hanzovnými a hornonemeckými kupcami a firmami. Z tohto boja vyšiel víťazne hornonemecký kupecký kapitál.
Šťastným spojením augsburských Fuggerovcov a levočsko-krakovských Turzovcov sa podarilo koncom 15. storočia skoncentrovať ťažbu a spracovanie banskobystrickej medi do svetoznámeho mediarskeho podniku - Der neusohler Kupferhandel. Fuggerovci boli rodinou bankárov a obchodníkov. Boli veriteľmi mnohých stredovekých vládcov, významne sa zapojili do financovania pápežov. Firma získala svoje postavenie v 14. storočí. Jej zakladateľom bol Ulrich Fugger, ktorý začal hromadiť majetok vďaka obchodu a bankovníctvu. Jeho nasledovník Jakub I. Fugger sa stal hlavou cechu, čo bol prvý krok rodiny na ceste k významnému postaveniu. Vôbec najvýznamnejším členom rodu bol Jakub II., ktorý ho začiatkom 16. storočia priviedol k najväčším úspechom. Jakub II. (nazývaný tiež Bohatým) požičiaval obrovské sumy rímskemu cisárovi Maximiliánovi I. Jeho najvýznamnejším počinom bolo financovanie kandidatúry Karola V. na ten istý post. Karol ho na revanš povýšil do stavu ríšskych grófov, dal mu monopol na ortuť a povolil mu raziť vlastné mince. Za Turzovcov bol spoluzakladateľom Ján Turzo z Betlanoviec.
Podnik patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým priemyselným podnikom. Pomocou poľského olova sa v ňom z banskobystrickej "čiernej"medi odlučovalo (sciedzalo) striebro. Na vyvinutí tejto hutníckej technológie pracoval Turzo vo svojej hute v Mogile pri Krakove už od roku 1469. Získané skúsenosti uplatnil ako banský podnikateľ v Olkuszi, Kutnej Hore, v saskom Gayeri, Goslari a konečne od konca 80. rokov 15. storočia aj v stredoslovenskom baníctve, najmä pri budovaní a prevádzke banskobystrického mediarskeho podniku s Fuggerovcami. Na základe zmlúv z 15.11.1494 a 16.3.1495 vznikla na Slovenku Turzovsko-fuggerovská spoločnosť, ktorá patrila v rokoch 1495-1504 medzi najväčšie firmy v Európe. Spoločnosť zmodernizovala banskú výrobu, skoncentrovala ťažbu i dopravu a vybudovala 2 veľké hutnícke centrá - Staré Hory a Harmanec. Na čistenie medi postavila huty v Tajove a scedzovaciu hutu v Moštenici. V Banskej Bystrici vybudovali veľký medený hámor, kde sa meď vykúvala na platne a vyrábali rôzne nádoby. Spoločnosť vynaložila na vybudovanie mediarskeho podniku a nákup surovej medi vyše milióna zlatých (samozrejme však to boli dobré investície, celkový čistý zisk totiž predstavoval vyše dva a pol milióna zlatých).
Proti spoločnosti vystupovali viacerí banskí ťažiari, uhorská šľachta i banskobystrický patriciát. Spory vyvrcholili za baníckeho povstania roku 1525, keď spoločnosť skonfiškoval kráľovský erár, ktorý však nedokázal zabezpečiť v plnom rozsahu jej prevádzku. Po baníckom povstaní bola uzavretá nová zmluva na prenájom 15.4.1526 s kráľovským erárom, ale už len s Fuggerovcami, ktorý mali podnik v prenájme do roku 1546. Po odchode Fuggerovcov z Uhorska sa podnik dostal, na príkaz kráľa Ferdinanda I. 28.3.1546 pod kráľovskú správu a ako najstarší erárny podnik pretrval až do 19. storočia. V novoveku mu však čoraz úspešnejšie konkurovalo medenorudné baníctvo na Spiši (Smolník, Gelnica, Spišská Nová Ves).
Zdroje:
Dejiny Slovenska. AEP, Bratislava, 2000 - Encyklopedický Atlas Svetových dejin. NLN, Praha, 1998 - Kronika Slovenska 1. Fortuna Print & Adox, Bratislava, 1998 - Lexikón Slovenských Dejín. SPN, Bratislava, 1997 - Rodinná Encyklopédia Svetových dejín. RDV, Bratislava, 2000 -
|