Ťažba medi sa na Slovensku predpokladá už v predhistorickej dobe. Nebolo to baníctvo v pravom slova zmysle, skôr len zber kúskov medenej rudy alebo povrchová ťažba. Vyspelejšie baníctvo, schopné prenikať aj do väčších hĺbok, sa objavilo až v stredoveku s príchodom nemeckých kolonistov. Okrem drahých kovov sa na Slovensku ťažila najmä meď. Postupne sa dostávala na vzdialené európske trhy. V Bruggách ju máme doloženú od konca 13. storočia, kde ju považovali za poľskú (rama die Pollana), lebo sa tam dostávala cez Poľsko a baltské prístavy. Benátčania v 2. polovici 14. storočia už presnejšie poznali oblasť slovenskej medi, vedeli, že pochádza z Banskej Bystrice (rame de Xolio). O slovenskú meď sa v stredoveku zvádzal zápas medzi talianskymi, hanzovnými a hornonemeckými kupcami a firmami. Z tohto boja vyšiel víťazne hornonemecký kupecký kapitál.
Šťastným spojením augsburských Fuggerovcov a levočsko-krakovských Turzovcov sa podarilo koncom 15. storočia skoncentrovať ťažbu a spracovanie banskobystrickej medi do svetoznámeho mediarskeho podniku - Der neusohler Kupferhandel. Fuggerovci boli rodinou bankárov a obchodníkov. Boli veriteľmi mnohých stredovekých vládcov, významne sa zapojili do financovania pápežov. Firma získala svoje postavenie v 14. storočí. Jej zakladateľom bol Ulrich Fugger, ktorý začal hromadiť majetok vďaka obchodu a bankovníctvu. Jeho nasledovník Jakub I. Fugger sa stal hlavou cechu, čo bol prvý krok rodiny na ceste k významnému postaveniu. Vôbec najvýznamnejším členom rodu bol Jakub II., ktorý ho začiatkom 16. storočia priviedol k najväčším úspechom. Jakub II. (nazývaný tiež Bohatým) požičiaval obrovské sumy rímskemu cisárovi Maximiliánovi I. Jeho najvýznamnejším počinom bolo financovanie kandidatúry Karola V. na ten istý post. Karol ho na revanš povýšil do stavu ríšskych grófov, dal mu monopol na ortuť a povolil mu raziť vlastné mince. Za Turzovcov bol spoluzakladateľom Ján Turzo z Betlanoviec.
Podnik patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým priemyselným podnikom. Pomocou poľského olova sa v ňom z banskobystrickej "čiernej"medi odlučovalo (sciedzalo) striebro. Na vyvinutí tejto hutníckej technológie pracoval Turzo vo svojej hute v Mogile pri Krakove už od roku 1469. Získané skúsenosti uplatnil ako banský podnikateľ v Olkuszi, Kutnej Hore, v saskom Gayeri, Goslari a konečne od konca 80. rokov 15. storočia aj v stredoslovenskom baníctve, najmä pri budovaní a prevádzke banskobystrického mediarskeho podniku s Fuggerovcami.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Turzovsko-Fuggerovská banská spoločnosť
Dátum pridania: | 08.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jozefr | ||
Jazyk: | Počet slov: | 537 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.1 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 3m 30s |
Pomalé čítanie: | 5m 15s |
Zdroje: Dejiny Slovenska. AEP, Bratislava, 2000, Encyklopedický Atlas Svetových dejin. NLN, Praha, 1998, Kronika Slovenska 1. Fortuna Print & Adox, Bratislava, 1998, Lexikón Slovenských Dejín. SPN, Bratislava, 1997, Rodinná Encyklopédia Svetových dejín. RDV, Bratislava, 2000