Vojna: Áno alebo nie?

Vojna. Každému sa určite ako prvá asociácia vynorí smrť. Smrť a v neposlednom rade hlad, bieda a utrpenie. Každá vojna, každý boj máva katastrofálne následky a to nielen počas jej priebehu,kedy krutosťou najmocnejších trpia státisíce, ba dokonca až milióny nevinných ľudí, ako to bolo v prípade prvej svetovej vojny,ale jej následky možno pozorovať ešte na niekoľkých ďalších generáciách a o okolitej krajine ani nehovoriac...

Môže to byť človek schopný zdravého úsudku, ktorý vôbec dokáže vysloviť to, že vojna je prirodzená potreba ľudstva, ba dokonca nabádať ľud k túžbe po vojne? Autor tohto citátu bol zjavne nadšený prívrženec vojny so značnými militantnými a extrémistickými názormi. Bol to človek zaslepený túžbou ovládnuť, ovládať, avšak v žiadnom prípade nebyť ovládaný. Badať tu prejavy priam až chorobnej závislosti získavať nové územia, ovládnuť ich a postupne k nim pridávať stále ďalšie a ďalšie a pomaly skladať mozaiku veľkolepej ríše. Ríše, ktorá vzniká na úkor bezbranných civilistov, príslušníkov iných krajín, ktorí sa musia podriadiť egoistickým snahám silnejšieho nepriateľa. Tieto snahy sa na začiatku 20.storočia naplno prejavila dnes ekonomicky najsilnejšia a najvyspelejšia krajina Európy-Nemecko. Nemecko malo vždy sklony roztiahnuť krídla svojho „Adler“-a , teda povestného orla, symbolu tejto krajiny a ich tieňom zatieniť čo najviac krajín sveta.Tieto túžby sa u nich naplno prejavili ešte pred vypuknutím vojnového konfliktu. Mohla by som pokojne tvrdiť a ja aj tvrdím, že autorom tohto citátu bol zaručene nemec. Nemec telom i dušou, typický nacionalista a šovinista, odovzdaný národu a schopný obetovať sa preň s nasadením vlastného života. Možno sa volal Hans Fuchs...alebo azda Dietrich Schmidt.. Sú to totiž mená evokujúce vo mne agresivitu a bojachtivosť. V I. Svetovej vojne sa tieto vlastnosti prejavovali práve u nemcov, tu bola bola propaganda a chuť po vojne najväčšia.

Ešte pred vojnou nemci začali dosahovať vysoké obchodné zisky, čím len silnela a rástla ich ekonomika. Ich hospodárstvo silnelo a začínalo taktiež klásť aj väčšie nároky. Nemci potrebovali čo najrýchlejšie nové odbytiská, nové zdroje lacnej pracovnej sily, nové krajiny na získavanie surovín, ak chceli držať krok so závratným tempom vzostupu ich ekonomiky. A to sa dalo dosiahnuť len jedniným spôsobom – a to úspešnou a vyhratou vojnou. Znie to možno prehnane, ale na začiatku 20.
storočia to tak platilo: „Chceš žiť? Tak bojuj!“ Koloniálnymi veľmocami bolo Francúzsko a Anglicko a tie by svoje, taktiež krvopotne nadobudnuté kolónie, v žiadnom prípade nepustili len tak z rúk. Jediným východiskom vtedy teda naozaj možno bola len vojna.. Prečo však Nemecko tak bezohľadne a podlo presadzovalo svoje záujmy? To normálny človek asi len ťažko pochopí. Neotáľali dokonca ani len s nasadením biologických zbraní na západnom fronte v roku 1915. Niečo dovtedy nepoznané sa zo dňa na deň stalo symbolom okamžitej smrti. Nemci boli tí, ktorí vyprovokovali ostatné krajiny k účasti na krviprelievaní pritom sa tu vôbec neuplatnilo príslovie – „Kto do teba kameňom, ty do ňho chlebom.“
Každému sa ušlo rovným dielom a najhoršie na tom bolo, že najviac asi tým najnevinnejším. VOJNA -> SMRŤ = REGULÁTOR???? Ak má naozaj platiť táto rovnica, potom to s ľudstvom vyzerá naozaj zle. Má byť vojna len súčasťou divokého sveta šeliem žijúcich v džungli, kde prežije ten najsilnejší? Má vojna len podporovať teóriu prirodzeného výberu? Divokým zákonom džungle sa dá snáď vyhnúť, sme predsa ľudia (a dúfam, že aj rozumný) a myslím, že rozumný človek je schopný uzatvárať kompromisy a dospieť k racionálnemu a konštruktívnemu riešeniu aj bez boja. Nesprávajme sa ako tlupa praľudí idúcich sa zabiť kvôli kúsku uloveného mamuta. Žijeme predsa v 21. storočí, máme za sebou 2 svetové vojny, z ktorých je jedna horšia ako druhá. Mohli by sme sa už konečne na minulosti poučiť a pochopiť, že vojna patrí histórii !!!

Aj tak si ale stále myslím, že tieto výzvy sa skôr stanú utópiou akoby sa mali zreálniť, lebo v každom z nás určite drieme ešte aspoň kúsok dravca bojujúceho každý deň o prežitie. Alebo to bude tým, že v našom podvedomí chceme vlastne takou „bleskovou vojnou“ raz za čas len pomôcť prírode bojovať proti preľudneniu, ktorá sa tomu v čase mieru bráni svojskými zbraňami akými sú záplavy, požiare,či zemetrasenia.. Je však zmyslom vojny naozaj REGULÁCIA? Prísť ako blesk z jasného neba, uderiť, zmiesť zo sveta státicíce ľudí a hneď sa nám tu dýcha ľahšie? Možno áno.. možno je to naozaj nevyhnutné pre zdravý vývoj ľudstva...potom ale s prehnitým vnútrom...