Vojna. Každému sa určite ako prvá asociácia vynorí smrť. Smrť a v neposlednom rade hlad, bieda a utrpenie. Každá vojna, každý boj máva katastrofálne následky a to nielen počas jej priebehu,kedy krutosťou najmocnejších trpia státisíce, ba dokonca až milióny nevinných ľudí, ako to bolo v prípade prvej svetovej vojny,ale jej následky možno pozorovať ešte na niekoľkých ďalších generáciách a o okolitej krajine ani nehovoriac...

Môže to byť človek schopný zdravého úsudku, ktorý vôbec dokáže vysloviť to, že vojna je prirodzená potreba ľudstva, ba dokonca nabádať ľud k túžbe po vojne? Autor tohto citátu bol zjavne nadšený prívrženec vojny so značnými militantnými a extrémistickými názormi. Bol to človek zaslepený túžbou ovládnuť, ovládať, avšak v žiadnom prípade nebyť ovládaný. Badať tu prejavy priam až chorobnej závislosti získavať nové územia, ovládnuť ich a postupne k nim pridávať stále ďalšie a ďalšie a pomaly skladať mozaiku veľkolepej ríše. Ríše, ktorá vzniká na úkor bezbranných civilistov, príslušníkov iných krajín, ktorí sa musia podriadiť egoistickým snahám silnejšieho nepriateľa. Tieto snahy sa na začiatku 20.storočia naplno prejavila dnes ekonomicky najsilnejšia a najvyspelejšia krajina Európy-Nemecko. Nemecko malo vždy sklony roztiahnuť krídla svojho „Adler“-a , teda povestného orla, symbolu tejto krajiny a ich tieňom zatieniť čo najviac krajín sveta.Tieto túžby sa u nich naplno prejavili ešte pred vypuknutím vojnového konfliktu. Mohla by som pokojne tvrdiť a ja aj tvrdím, že autorom tohto citátu bol zaručene nemec. Nemec telom i dušou, typický nacionalista a šovinista, odovzdaný národu a schopný obetovať sa preň s nasadením vlastného života. Možno sa volal Hans Fuchs...alebo azda Dietrich Schmidt.. Sú to totiž mená evokujúce vo mne agresivitu a bojachtivosť. V I. Svetovej vojne sa tieto vlastnosti prejavovali práve u nemcov, tu bola bola propaganda a chuť po vojne najväčšia.

Ešte pred vojnou nemci začali dosahovať vysoké obchodné zisky, čím len silnela a rástla ich ekonomika. Ich hospodárstvo silnelo a začínalo taktiež klásť aj väčšie nároky. Nemci potrebovali čo najrýchlejšie nové odbytiská, nové zdroje lacnej pracovnej sily, nové krajiny na získavanie surovín, ak chceli držať krok so závratným tempom vzostupu ich ekonomiky. A to sa dalo dosiahnuť len jedniným spôsobom – a to úspešnou a vyhratou vojnou. Znie to možno prehnane, ale na začiatku 20.