Veľké zámorské (zemepisné) objavy a ich následky (15. – 16. storočie)

Osnova
1, Čo to boli veľké zámorské objavy (skratka ZO)?
2, Príčiny ZO, ich predpoklady a podmienky
3, a) portugalské ZO
b) španielske ZO
4, Dobytie strednej a južnej Ameriky Španielmi
5, Hospodárske a spoločenské následky ZO

1, Čo to boli veľké ZO?
•Boli to veľké zemepisné objavy, dosiahnuté plavbami po moriach a oceánoch, preto ich voláme zámorské objavy. Hlavne v 15. a 16. storočí (tie najdôležitejšie). Budú objavené nové morské cesty, prielivy, ostrovy, ale aj celý kontinent – Amerika. Čiže sa začíname učiť svetové dejiny.

2, Príčiny ZO
a, Dobytie Konštantinopolu (Carihradu) Osmanskou (Tureckou) ríšou. To bol zároveň zánik Byzantskej ríše. Toto mesto bolo dovtedy hlavným mestom medzi Európou a Áziou a stovky rokov tadiaľto putovali kupci a Turci ovládli obchodnú cestu medzi Európu a Áziou. Preto sa hľadá nová cesta do Ázie. Obchodníci dovážali z bohatých východných krajín luxusné výrobky, látky, vzácne predmety, korenia atď. Turci obchodníkov púšťajú len za veľké poplatky a to sa im nevypláca. Preto európski panovníci a bohatí ľudia vyvinú snahu nájsť nové cesty na bohatý východ.

b, Akútny nedostatok zlata a striebra v Európe, jeho dostupné zdroje sa vyčerpávali. Lebo od 12. storočia v Európe vznikalo peňažné hospodárstvo a peniaze, mince zo zlata a striebra. Návrat k naturálnej výmene už nebol možný a preto bola snaha nájsť nové zdroje vzácnych kovov. šírili sa zvesti, že na východe sú bohaté zeme, kde zlato padá z neba – napr. ostrovy Cipang (Japonsko). Pridáva sa teda aj túžba ľudí ísť tam a zbohatnúť. Aby odvážni muži mohli objaviť nové cesty na východ a nové bohaté zeme museli mať
a) lode stavajú ich panovníci, lebo sú drahé. Neveľké plachetnice odkázané na vietor (veslá sú nám nanič, keď prestane fúkať uprostred Atlantiku).
b) kompas v Európe známy vďaka Číňanom.
c) mapy boli obrovským problémom, lebo žiadne presné nejestvovali. Boli to mapy, ktoré zakresľovali len Európu, Áziu a Afriku, aj to veľmi skreslene a nepresne. Podľa takýchto máp bola odvaha plávať. Preto posádky lodí tvorili odvážni muži (častokrát tam však boli aj rôzne živly, trestanci a dobrodruhovia).

Kadiaľ sa dalo dostať loďami na východ – do Indie?
a) Na juh, oboplávať Afriku, odtiaľ cez Indický oceán až do Indie. (nikto však nevedel, ako vyzerá juh Afriky, lebo tadiaľ ešte nikto neplával).
b) Na západ cez Atlantik. Niektorí tvrdili, že táto cesta do Indie je dokonca kratšia (nikto netušil, že tam leží Amerika).

3, a) Portugalské ZO
•Tvrdili, že najlepšia cesta do Indie bude okolo Afriky. Iniciátorom portugalských plavieb bol syn portugalského kráľa Jána Henrich zvaný Moreplavec. •Portugalci najprv mapovali severnú a západnú Afriku.
•V rokoch 1487 – 1488 moreplavec Bartolomeo Diaz oboplával celé západné pobrežie Afriky a dostal sa na jej najjužnejší cíp Mys dobrej nádeje (Diaz ho pôvodne nazval Mys búrok, ale kráľ ho premenoval). Bol to obrovský úspech.
•1498 ďalší Portugalec Vasco da Gama oboplával celú Afriku, preplával Indický oceán a pristál v Indii (mesto Kalikat). Cesta do Indie okolo Afriky bola objavená!!!

3, b) Španielske ZO
•V ich službách sa preslávil Krištof Kolumbus, Talian z Janova. Tvrdil, že západná cesta cez Atlantik je kratšia, ale keď sa uchádzal o službu v Portugalsku, tam tento plán nechceli prijať. Preto odišiel do Španielska, kde ho prijal kráľovský manželský pár - Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky. Mal hlavne kráľovninu dôveru. Sľúbil im, že donesie veľa bohatstva. Dali mu postaviť tri lode – Santa Maria, Pinta, Nina a s nimi vyplával zo španielskeho prístavu Palos v roku 1492 na západ, cez Atlantický oceán. Konečne 12.10.1492 pristál na pevnine – v strednej Amerike, pravdepodobne na Bahamách. Ostrov, kde pristál pomenoval San Salvador. Do roku 1504 sa plavil ešte trikrát, objavil ďalšie Karibské ostrovy a počas poslednej plavby preskúmal časť pobrežia strednej a južnej Ameriky. Kolumbus celý čas tvrdil, že sa dostal do Indie a preto obyvateľov týchto zemí nazval Indiánmi. Neprišiel však do Indie, ale objavil Ameriku – hoci to odmietal uznať. Ďalší taliansky moreplavec Amerigo Vespuci (Florenťan) to ale jasne dokázal v roku 1501 – podľa neho pomenovali kontinent. •V roku 1497 ďalší Talian v službách anglického kráľa Giovanni Caboto plával popri brehoch severnej Ameriky. •Španiel Balboa v roku 1513 prvý krát uvidel ako Európan Pacifik – plával cez Panamskú šiju. •Portugalci sa plavili brehom Číny a v roku 1542 priplávali k brehom Japonska. •V rokoch 1519 až 1522 prebiehala plavba okolo sveta. Bola to španielska plavba, ale v jej čele bol Portugalec Fernao Magalhaes. Plávali cez Atlantik, potom na juh, našli prieliv medzi južnou Amerikou a Ohňovou zemou a tak prešli z Atlantiku do Pacifiku.

Táto plavba dokázala guľatosť Zeme. Bola to aj plavba tragická, Magalhaes sa do Španielska nevrátil, prišla len 1 loď a 22 námorníkov na nej.
•Španieli a Portugalci si potom vzájomnými zmluvami rozdelili sféry vplyvu.
•V 16. a 17. storočí objavovali nové svety a cesty najmä Holanďania a Angličania.
•V 18. storočí John Cook objavil Austráliu a Antarktídu. 4, Dobytie strednej a južnej Ameriky Španielmi
•Španieli začali od objavenia Ameriky tento kontinent postupne dobýjať. Okrem portugalskej Brazílie dobyli celú strednú a južnú Ameriku. Viedli tam krvavé vojny, v čele ktorých stáli dobrodruhovia conquistadori. Za obeť im padli staré indiánske civilizácie a ríše – Aztécka v Mexicu, ktorú dobyl Hernando Cortez, Mayovia na mexickom poloostrove Yucatan a Inkovia v Peru a Kolumbii, ktorých územia dobyl Francisco Pizzaro. Získali tak obrovské bohatstvo a stali sa svetovou veľmocou. Stredná a južná Amerika sa oslobodí až v 1. polovici 19. storočia.

5, Následky ZO
•Rozšírenie obchodu s Východom.
•Príliv zlata, striebra a korenia do Európy.
•Nahromadené bohatstvo v Európe sa stalo základnou podmienkou formovania kapitalizmu.
•Spoločenské zmluvy v Európe – ľudia sa viac sústredia na pozemské veci, človek sa chápe ako najvyššia bytosť, vzniká humanizmus.
•Naruší sa katolícka jednota Európy, začne sa hnutie za nápravu katolíckej cirkvi – reformácia.
•Panovníci začínajú vládnuť absolutisticky.