Reformácia v Nemecku a jej dosah (16. storočie)

•Slovo reformácia z latinčiny – obnovenie, pretvorenie, zlepšenie. Týmto pojmom sa v 16. storočí označujú hnutia namierené proti katolicizmu a pretože protestovali proti katolíckej cirkvi, toto hnutie sa nazýva protestantizmus – nemeckí protestanti sú evanjelici alebo luteráni – evanjelická cirkev augsburského vyznania!!!
•Reformácia v Nemecku začala v roku 1517 keď 31.10. kazateľ Martin Luther (umiernená, šľachtická reformácia) pribil na dvere kostola vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov a proti bohatstvom skazenej morálke katolíckej cirkvi. Hlavný spor bol o odpustkoch, či ony môžu zabezpečiť spásu ľudstva a tento spor vyústil do rozštiepenia vtedajšej cirkevnej – katolíckej jednoty cirkvi. Pokračovali v šírení myšlienok Jána Husa. •Luther získaval postupne tisícky stúpencov, ktorí volali po reforme cirkvi. Boli to aj veľmi bohatí a vplyvní ľudia – nemecké kniežatá a šľachta. Pápežstvo sa začalo obávať o svoju moc a výsadné postavenie a hrozí Lutherovi kliatbou. Ten však pokračuje ďalej.

Miestami hrozili aj vojnové konflikty medzi katolíkmi a luteránmi. Preto sa do týchto problémov zaangažoval cisár SRRNN Karol V. z rodu Habsburgovcov - katolík. Chcel zachrániť katolícku jednotu ríše, hl. Nemecka, ale nemal úspech, lebo čoraz viac šľachticov sa pridáva k reformácii, videli totiž možnosť získať obrovské cirkevné majetky. •V roku 1547 prerástli tieto spory v otvorenú vojnu. Preto Karol V. videl jediné riešenie v rokovaniach s luteránmi. Bolo ich veľa a definitívnou bodkou bolo až podpísanie mieru v roku
1555 – Augsburský náboženský mier a podľa neho bola v ríši povolená aj evanjelická cirkev, ale
podľa hesla "Kto má moc, má aj slobodu vierovyznania." mali slobodu náboženstva len bohatí, ale
ich poddaní museli mať vyznanie rovnaké, ako páni. •Karol V. sa v roku 1556 vzdal cisárstva.


Reformácia a protireformácia v Európe
•Tomáš Märzer – 1524 – 1525 nemecká sedliacka vojna proti feudalizmu – bola neúspešná. Radikálna reformácia – žiadajú zlepšiť vtedy veľmi zlé sociálne podmienky a nápravu cirkvi. •Reformácia v Nemecku mala obrovský dosah – spustila reformáciu takmer v celej Európe.
•Výsledkom bol vznik nových reformovaných cirkví, vierovyznaní a teda aj protestantov.

Ktoré to boli?
•Luteráni – evanjelická cirkev augsburského vyznania (neskôr evanjelici).
Myšlienky: Človek môže spasiť svoju dušu sám úprimnou vierou v Boha, príkladným životom a prácou v prospech spoločnosti. Prestali uznávať celibát. Autori: Martin Luther a Filip Melanchton.

V roku 1530 vznikla evanjelická cirkev anglikánskeho vyznania viery.
Kde sa rozšírilo luterstvo? Uhorsko, Dánsko, Poľsko, Švédsko, časť Švajčiarska, aj stredoslovenské mestá...
•Kalvíni – reformácia, ktorú v Európe podporovali mešťania. Najmä vo Švajčiarsku.
Autori: Ján Kalvín (pôvodom Francúz) a Ulrich Zwingli. Ján Kalvín žil v Ženeve a tu začal hlásať kalvinizmus. Stal sa v Ženeve duchovným a svetským vládcom, zaviedol tu prísny náboženský poriadok, z kostolov dal odstrániť všetku výzdobu, zakázal tance, zábavu, hru v karty atď. Kto s ním v Ženeve nesúhlasil, dal ho vyhnať a popraviť. Žiadal prísnu mravnosť. Hlavné idey kalvinizmu: Orientuje ľudí na pozemský život, nabáda ich k väčšej hospodárskej aktivite, usilovnosti a sporivosti. Idea predestinácie (predurčenia) – človek má svoj osud predpísaný, už dopredu je jasné, či pôjde do neba, alebo nie, ale má sa správať po celý život tak, akoby jeho duša mala byť spasená.

Hlavná téza: O Božom predurčení osudu každého človeka.
Kalvín bol dosť krutý, prezývali ho ženevským pápežom.
Kde sa kalvinizmus ujal? Švajčiarsko, časti Nemecka, Francúzsko, Anglicko, Škótsko, Holandsko, Uhorsko, neskôr aj severná Amerika.
•Okrem reformácie sa v Európe šíri aj protireformácia – rekatolizácia – hnutie proti protestantom s cieľom obrátiť ich naspäť na katolícku vieru. V čele stojí pápež, katolícka cirkev a Habsburská dynastia. Protireformáciu uskutočňovali jezuiti – príslušníci rádu Bratstvo Ježišovo (existujú aj dnes). Vznikol v Španielsku a jeho tvorca sa volal Ignác z Loyoly. Bol to španielsky šľachtic. Rád vznikol v roku 1534. Jezuiti robili všetko na obnovenie katolíckej jednoty (aj atentáty na nekatolíckych kráľov, inkvizičné súdy – mučenie a upaľovanie kacírov). Nikdy však nebola obnovená, veľké vojny vyvrcholené 30 ročnou. Otázka náboženstva bola vtedy otázkou moci.