referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Piatok, 23. októbra 2020
Novovek (1492 – 1914)
Dátum pridania: 03.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scrabble
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 793
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 24m 10s
Pomalé čítanie: 36m 15s
 

Náboženské vojny v Európe (16. storočie)
Náboženské vojny vo Francúzsku
•Takmer celá druhá polovica 16. storočia. Spôsobili veľký úpadok Francúzska. Boli motivované nábožensky a politicky, boli to boje o moc nad Francúzskom.
Kto tu vlastne bojoval proti sebe?
a) skupina mocnej katolíckej šľachty.
b) skupina protestantskej šľachty, ktorá prijala kalvinizmus a volali sa hugenoti (z franc. -
sprisahaní). Okrem šľachty to boli aj bohatí mešťania. Náboženské vojny trvali vyše 30 rokov
(1562 – 1598) a vyžiadala si vyše 30 tisíc ľudských životov. Kto reprezentoval súperiace vierovyznania?
a) katolíci boli vedení mocnou rodinou Guisovcov (najmladšia vetva slávneho Lotrinského
vojvodcovského rodu). b) hugenoti boli vedení rodinou Bourbonovcov – Antoin Bourbon – kráľ Navarrský (jeho manželka
bola Jana Navarrská) a jeho brat princ Coudé. Neskôr sa stal vodcom hugenotov Henrich
Bourbon Navarrský (syn Jany a Antoina). •Medzi nimi sa zmietal kráľovský rod Valois, reprezentovaný poslednými kráľmi – bratmi
Karolom IX. (1560 – 1574), ktorý na trón nastúpil ako 10 ročný, bol chorý, roztomilý a lenivý a
Henrichom III. (1574 – 1589), ktorý bol vysoký, chudý, uštipačný a inteligentný. Nemal však
rešpekt, pretože bol homosexuál – chodil často v ženských šatách, zdobil sa náramkami a zbožňoval
parfémy. Dostal prezývku Princ Sodomský. Veľký vplyv na nich mala matka Katarína Medicejská. V roku 1589 vymrela dynastia Valois.
•Vyvrcholením náboženských vojen bola tzv. Bartolomejská noc (23. – 24. 8. 1572) – v kalendári bol sviatok svätého Bartolomeja.
Čo sa tu stalo?
23. 8. 1572 sa v Paríži konal sobáš vodcov hugenotov Henricha Navarrského a princeznou Margot z Valois (sestra Karola IX a Henricha III).

Tento sobáš mal zmieriť obe zápasiace skupiny, ale svadobná noc sa zmenila na masaker proti hugenotom, ktorí prišli na svadbu svojho vodcu. Kostolné zvony o pol druhej ráno dali signál katolíkom k vraždeniu hugenotov, ktorých tu zomrelo asi 3 tisíc. Vraždenie aj v iných mestách. •Týchto vojen medzi katolíkmi a hugenotmi bolo 8 – ôsma sa nazýva vojna troch Henrichov (Henrich III, Henrich Navarrský a Henrich Guise). Bola ukončená, lebo v roku 1589 bol zavraždený posledný Valois – Henrich III!!!
•Na francúzsky trón nastúpil v roku 1589 Henrich Navarrský – nová dynastia Bourbonovcov (až do roku 1830). Henrich Navarrský dostal meno Henrich IV (1589 – 1610 – zavraždený). Bol výborným kráľom, dal štát do poriadku, nastolil mier a vládol absolutisticky. Aby ho Francúzi prijali, prestúpil na katolícku vieru: "Paríž stojí za jednu omšu." V roku 1598 vydal zákon – Nantský edikt – zrovnoprávňuje protestantov a katolíkov.

Nepovinné klebety
•Henrich IV. nikdy s Margot nežil, nemali ani žiadne deti. Mali hneď oddelené spálne, Margot ho nikdy nemilovala. •Čím bol Henrich IV starší, tým radšej mal mladšie ženy – aj 15 ročné. Mal húf nemanželských detí.
•V roku 1600 sa znovu oženil s Máriou Medicejskou, ktorú prezývali tučná bankárka. S ňou mal syna, budúceho kráľa Ľudovíta XIII. Doporučujem pozrieť si film Kráľovná Margot.

Holandská revolúcia (1572 – 1579/1581)
•Skôr než ju začneme preberať, musíme si niečo povedať o Habsburgovcoch (niečo o nich už vieme – dúfam). V 16. storočí sa tento rod stal pánom Európy a sveta, vytvorili obrovskú ríšu. Čo do nej patrilo?
Rakúske krajiny (od 13. storočia), Burgundsko (časť Francúzska, od 15. storočia), Španielsko (od roku 1516 – Karol I – španielsky kráľ – od roku 1519 cisár SRRNN), České kráľovstvo a Uhorsko (od roku 1526), Neapolsko, Nemecko, Nizozemsko a stredná a južná Amerika. Vlastníkmi tohoto všetkého boli v polovici 16. storočia títo skvelí bratia: Karol V (jeho syn bol Filip II) a Ferdinand I. Rozdelili si toto všetko a v roku 1556 vytvorili habsburské ríše – španielsku (Karol V) a rakúsku (Ferdinand I).
•Karol V bol od roku 1519 cisárom SRRNN a keď v roku 1556 odstúpil zo všetkých trónov, prešla cisárska koruna na rakúskych Habsburgovcov – na Ferdinanda I (1526 – 1564).

A teraz k veci:
•Holandská revolúcia bola prvou revolúciou v dejinách ľudstva. Prebehla v krajine, ktorá sa volala Nizozemsko (v 16. storočí súčasťou Španielskej habsburskej ríše, dnes Belgicko a Holandsko).
•Nizozemsko sa skladalo zo 17 samosprávnych provincií (10 južných – šľachta, 7 severných – mešťania). Bolo veľmi bohaté, vďaka zámorskému obchodu. Žila tu bohatá buržoázia a šľachta, ktorá prijímala myšlienky reformácie – hlavne kalvinizmu. Vznikali tu snahy oslobodiť sa z katolíckej – španielskej nadvlády.
•Španielsky kráľ Filip II (1556 – 1598, syn Karola V) bol fanatický katolík a sníval o znovuzjednotení všetkých habsburských zemí a vytvorení svetovej katolíckej ríše, čo by stálo veľa peňazí a tie chcel získať v Nizozemsku. Rozhodol sa ho zotročiť najprv nábožensky – násilne tu začal presadzovať katolicizmus. Preto v roku 1572 začala proti Filipovi II revolúcia – za náboženskú a politickú slobodu. Proti Filipovi II boli najmä kniežatá Egmont a Hoorn, ktorí boli popravení v rámci represií. Revolúciu začali tzv. uhorskí gézovia (žobráci) a potom sa pridávali aj bohatí mešťania a šľachta. Vodcom revolúcie sa stal Viliam Oranžský. V roku 1579 severné nizozemské provincie zvíťazili a odtrhli sa od Španielska, vytvorili spoločný štát – Utrechtskú úniu. Táto sa v roku 1581 premenovala na Spojené nizozemské provincie – Holandská republika (diplomaticky uznaná až v roku 1648). Južné provincie sa nepridali, zostali pod nadvládou španielskych Habsburgovcov.
•V roku 1609 uznalo Španielsko nezávislosť SNP. A teda: Holandsko sa stalo prvým kapitalistickým štátom v dejinách, pretože zvrhlo španielsku feudálnu, absolutistickú nadvládu. Bola tu nastolená sloboda náboženstva a politická moc bola v rukách generálnych stavov – parlament a v čele štátu stál miestodržiteľ – rodina Oranžských.
Dianie v Holandsku ale neovplyvnilo dianie v Európe, pretože feudalizmus, bol ešte prisilný.
•Holandsko je v 17. storočí najbohatšou krajinou a prvou koloniálnou mocnosťou. V Amerike založili Nový Amsterdam – New York.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.