referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Novovek (1492 – 1914)
Dátum pridania: 03.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scrabble
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 793
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 24m 10s
Pomalé čítanie: 36m 15s
 

Vznik panovníckych – absolutistických režimov v Európe
•Absolutizmus bol ďalším charakteristickým prvkom včasného novoveku.

Čo je absolutizmus?
Je to taký spôsob vlády, keď panovník nepodlieha žiadnemu inému štátnemu orgánu a to vo výkonnej ani zákonodarnej moci a teda vládne neobmedzene – absolutisticky. Jeho moc sa odvodzovala od Božej vôle. Takáto forma vlády bola známa už v antike a aj v stredoveku.

V modernom ponímaní sa absolutizmus presadil v novoveku v 16. až 18. storočí temer vo všetkých európskych monarchiách. Ako absolutizmus fungoval? Panovníci nezvolávali stavovské snemy, štát sa centralizoval. Takáto forma vlády mala mnohé pozitívne stránky, pretože obmedzovala svojvôľu veľkých feudálov, ktorí sa museli podriadiť obecným zákonom.
a) pokrokový absolutizmus – keď sa panovník opieral o mešťanov a nízku šľachtu a častokrát presadil v štáte náboženský protestantizmus (najmä v Z a S Európe). b) menej pokrokový (habsburský) absolutizmus – keď bol panovník opretý o šľachtu a katolícku cirkev.
Kde a kto nastolil absolutizmus?
•Francúzsko
Panovníci dynastie Valois – Ľudovít XI (1461 – 1483) a František I (1515 – 1547).
Panovník dynastie Bourbon – Henrich IV (1589 – 1610).
Absolutizmus tu vyvrcholí v 17. – začiatku 18. storočia za vlády Ľudovíta XIII (1610 – 1643) a najmä jeho syna Ľudovíta XIV (1643 – 1715) – Kráľ Slnko ("Štát som ja." – základný princíp absolutizmu). Ľudovít XIV bol z dynastie Bourbonovcov, kráľom sa stal 5-ročný, štát zaňho spravoval kardinál Mazarin až do roku 1665, kedy Ľudovít XIV nastúpil na trón.

Čo dôležité urobil?
a) Viedol dôležité výboje mimo Európy, i v Európe, tu však nemal väčšie úspechy.
V rokoch 1701 – 1714 bojoval s rakúskymi Habsburgovcami o španielsky trón – tu totiž v roku 1700 vymreli španielski Habsburgovci. Táto vojna má meno Vojna o španielske dedičstvo.

Ako skončila?
Bourbonovci získali španielsky trón, ale pod podmienkou, že v oboch krajinách nesmie vládnuť ten istý panovník – čiže Ľudovít XIV nenastúpil na španielski trón a vznikla nová dynastia – španielski Bourbonovci.
b) V hospodárstve sa vyvíja kapitalizmus – manufaktúry a presadila sa ekonomická teória merkantilizmus, čo je prednostný rozvoj priemyselnej výroby pred poľnohospodárstvom. Kráľ Slnko rád tancoval, zabával sa, podnikal divoké večierky vo Versailles, poľovačky, ženy...

•Španielsko
Začiatky absolutizmu sú spojené s tvorcami Španielskeho kráľovstva, manželmi Izabelou Kastílskou a Ferdinanda Aragónskeho. Ich vnuci Karol V a Ferdinand I boli pokračovateľmi absolutizmu v Španielskej a Rakúskej habsburskej ríši.

•Rusko
Tu bol tvorcom absolutizmu 1. ruský cár – Ivan IV Hrozný (1547 – 1584) – z dynastie Rurikovcov. Po jeho smrti prežívalo Rusko vnútorné boje a zahraničnú intervenciu, čiže absolutizmus oslabol. Znovu sa v Rusku začne uplatňovať až za vlády novej dynastie Romanovcov (1613 – 1917) a to hlavne v podobe dvoch slávnych cárov – Petra I a Kataríny II (17. – 18. storočie). Peter I Veľký
Bol dobrý vojak, v rokoch 1700 – 1721 vedie so Švédmi tzv. Severnú vojnu – o prístup Ruska k Severnému moru. Peter I vyhral a tak mohol nadviazať obchodné styky so Z Európou. Reformoval všetko, čo sa dalo – armádu, školstvo, hygienu, hospodárstvo. Dal postaviť hlavné mesto Sankt Peterburg (kde sme asi omylom získali striebro na MS v hokeji). Bol to múdry muž, fešák, atlét – mal 207 cm – "chlap ako hora".
Katarína II - Porazila Turkov a pre Rusko získala Čierne more – sever. Bola pôvodne z Nemecka, cárovnou sa stala po smrti svojho muža Petra III. Osvietenský absolutizmus (aj v Prusku), ale nikdy neprekročili svoj tieň – nezrušili nevoľníctvo!!!

•Anglicko
Ďalší absolutistický štát – vzorový. A teraz podrobnejšie!
Tvorcom absolutizmu tu bol kráľ Henrich VIII (1509 – 1547) z dynastie Tudorovcov (1485 – 1603). Absolutizmus Henricha VIII bol znásobený aj tým, že okrem svetskej moci sa stal aj hlavou cirkevnej moci – v roku 1533 odtrhol anglickú cirkev od pápežstva a vznikla tzv. anglikánska cirkev a on bol jej hlavou! Hlavným dôvodom tohto kroku bola jeho snaha rozviesť sa s 1. manželkou – Katarínou Aragónskou a oženiť sa s Annou Boleynovou. Pápež mu to nechcel povoliť, tak sa od neho odtrhol a rozviedol ho jeho arcibiskup. Mal 6 žien (z toho dve poslal na popravisko – Annu Boleynovú a Katarínu Howardovú). Z týchto 6 manželstiev mal 3 deti – Máriu s Katarínou Aragónskou, Alžbetu a Annou Boleynovou a Eduarda s Janou Seymourovou. Keď v roku 1547 Henrich VIII zomrel, na trón nastúpil jeho jediný syn Eduard VI – bol chorý a zakrátko zomrel.

Potom na trón nastúpila Mária, ktorú prezývali Krvavou, kvôli častým popravám a vraždeniu anglikánov. Chcela obnoviť katolicizmus. Zomrela bezdetná v roku 1558 po 5 ročnom vládnutí. Po nej nastúpila na trón Alžbeta I (1558 – 1603), za jej vlády bola znovu obnovená anglikánska cirkev. Za jej vlády celkový pokoj a poriadok a hospodársky rozmach v podobe manufaktúr a námorného obchodu. V zahraničnej politike podporovala protestantských panovníkov, najväčším nepriateľom jej bolo katolícke Španielsko na čele s Filipom II, ktorý ju chcel vojensky zničiť a tak dal postaviť obrovskú flotilu, nazývanú Armada, ale nemal úspech. Alžbeta zvaná Anglická sa nikdy nevydala. Zomrela v roku 1603 a tým pádom vymrela dynastia Tudorovcov. Na trón nastúpila nová dynastia zo Škótska, a to Stuartovci (1603 – 1688). (Kráľovná Alžbeta – film).

•Pruské kráľovstvo
Bol to nový štát, ktorý vznikol na území rozdrobeného Nemecka v roku 1701 spojením Pruska a Brandenburska. Hneď od svojho vzniku to bol štát absolutistický, vojenský (povinná vojenská služba tu bola 16 rokov) a hospodársky vyspelý (manufaktúry a ťažba železa). Vládna vrstva – junkeri (vojenský a statkársky stav).

Ktorá dynastia tu vládla?
Hohenzollernovci (stanu sa neskôr nemeckou cisárskou dynastiou 1870 – 1918!). Pozor na nich! Báli sa ich aj Bourbonovci a Habsburgovci. Prví slávni králi: Friedrich Viliam I – "vojenský kráľ" a Friedrich II Veľký (syn) nazývaný Veľký Fritz. Za jeho vlády sa rozvíjali manufaktúry, reformoval armádu, školstvo i právny poriadok. Bol súčasníkom Márie Terézie, dokonca si ju chcel vziať, ale ona ho nechcela a to podľa mňa urobila veľkú chybu.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.