referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izabela
Štvrtok, 9. decembra 2021
Tábory - Vývoj v minulosti.
Dátum pridania: 09.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: bacill
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 851
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
Prázdninová výchovná a zotavovacia starostlivosť o deti, organizovaná formou pionierskych táborov Revolučného odborového hnutia bola v minulosti významnou súčasťou podnikovej sociálnej politiky. Do roku 1952 išlo skôr o charitatívne opatrenie ako o sociálnu starostlivosť. Výchovný aspekt do tejto činnosti priniesol až Československý zväz mládeže. V roku 1955 na základe uznesenia vlády ČSR bolo organizovaním pionierskych táborov poverených 17 inštitúcií - štátnych orgánov a spoločenských organizácií. Medzi nimi boli napríklad domy pionierov, Revolučné odborové hnutie (ROH), Ministerstvo školstva a zdravotníctva, Pionierska organizácia československého zväzu mládeže (PO ČSM), Zväzarm, Československý zväz telesnej výchovy (ČSTV), Československý červený kríž (ČSČK) a iné. Poslaním detskej odborárskej rekreácie bolo "zabezpečiť deťom členov odborových organizácií a ďalších zamestnancov prázdninové zotavenie, oddych, poučenie v kolektíve a posilnenie zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti detí." Detskú rekreáciu v čase prázdnin organizovali a prevádzkovali inštitúcie s právnou subjektivitou, ktoré mali zabezpečené potrebné personálne, materiálne a finančné podmienky. Detské tábory sa mohli organizovať len v zariadeniach, ktoré mali vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý fyzický a duševný vývoj detí a zaručovali zdravé výchovné prostredie. Snahou bolo využívať tieto zariadenia celoročne. Po rekreácii detí sa využívali v rámci závodných rekreácií.

Pionierske tábory sa organizovali v štyroch základných formách. Išlo o stále letné tábory pre deti vo veku od 7-14 rokov trvajúce 18 dní, zimné tábory - týždenné pobyty v čase zimných prázdnin, putovné - pre deti vo veku od 11-14 rokov trvajúce 14 dní a zahraničné výmenné a nevýmenné tábory, ktoré boli organizované v spolupráci so socialistickými krajinami. Mestská a primeská rekreácia sa organizovala pre deti od 7-14 rokov. Všetky tábory mali stanovený minimálny počet pobytových dní, zodpovedajúci forme tábora. Snahou ROH bolo od začiatku efektívne využívať a rozširovať kapacity vhodné na organizovanie pionierskych táborov, dôraz sa kládol na zvyšovanie počtu rekreujúcich sa detí vo všetkých formách táborov. Rastúci trend dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Rok (Počet detí v táboroch ROH)
1956 (106859),
1975 (348771),
1976 (364501),
1977 (381849),
1978 (401069),
1979 (401273),
1985 (556431),
1986 (579786),

Z tabuľky vidíme, že v roku 1979 bol počet detí v táboroch sedem krát vyšší než v prvom roku, kedy sa pionierske tábory organizovali. V roku 1980 sa pre deti pripravilo približne 1600 rôznych pionierskych táborov. Druhou snahou bolo rozšíriť možnosti organizovania zimných pionierskych táborov, ktorých cieľom bolo zlepšiť zdravie a telesnú kondíciu detí v tomto období. Reálnym priestorom pre rozvoj zimných pionierskych táborov ROH boli zariadenia závodnej a podnikovej rekreácie. V tomto smere sa mali tieto objekty v čase jarných prázdnin využívať výhradne deťmi, nemali byť používané na rodinnú rekreáciu.

Rozširovanie kapacít malo podporiť aj nariadenie dané deviatym všeodborovým zväzom, ktoré organizáciám s počtom pracovníkov vyšším ako 800 ukladalo povinnosť vybudovať tábor s kapacitou do 100 detí. Menšie organizácie mali využívať kapacity vytvorené väčšími podnikmi. ROH organizovalo pionierske tábory len pre zdravé deti. Pre zdravotne oslabené alebo invalidné deti mali rekreáciu zabezpečovať príslušné orgány štátnej správy v spolupráci s Československým Červeným krížom a Českým zväzom invalidov. Rodičia invalidných detí mali možnosť získať od organizácií aj príspevok (30,- Sk na jeden pobytový deň). Deti z detských domovom sa pionierskych táborov ROH mohli zúčastniť, bola snaha umožniť pobyt v táboroch čo najväčšiemu počtu detí umiestnených v náhradnej starostlivosti. Organizačné ustanovenia
Všetci pracovníci tábora, výchovní aj prevádzkoví, museli byť starší ako 18 rokov. Výnimku tvorili praktikanti, a pomocníci v kuchyni, u ktorých bola dolná veková hranica stanovená na 15 a 16 rokov. Pracovníci museli byť zdravotne, telesne, morálne a duševne spôsobilí na výkon funkcie ako aj odborne pripravení. Odbornú prípravu pracovníkov zabezpečovalo Združenie odborových zväzov pre detskú rekreáciu prostredníctvom svojej Lektorskej skupiny. Základné funkcie v tábore boli rozdelené medzi vedúceho tábora, zástupcu vedúceho pre veci hospodárske, zdravotné a programové, odborných inštruktorov, oddielových vedúcich a praktikantov. Každý tábor musel mať svoj táborový poriadok, ktorý bol základným dokumentom tábora a formuloval zásady táborového života. Denný program slúžil ako záväzný pracovný doklad, denný režim bol tvorený v spolupráci so zdravotníkom a musel zodpovedať veku a zdravotnému stavu detí. Dôležitým dokumentom z hľadiska organizovania táborov sa stal Metodický pokyn pre organizovanie tuzemských a zahraničných táborov, ktorý bol vydaný na základe uznesenia Sekretariátu Ústrednej rady odborov a nadobudol platnosť v roku 1987.

Pri organizovaní táborov sa nezabúdalo ani na výber, prípravu a uvoľňovanie výchovných pracovníkov z práce na dobu ich pobytu v tábore. Uvoľnením jedného pracovníka mohlo ďalších 10 pracovať bez obáv o svoje deti. Touto cestou podniky zabezpečovali plnohodnotné využívanie voľného času detí a zároveň sa čiastočne odstraňoval problém rodičov, ktorí nemali kde svoje deti počas prázdnin dať. Hospodárenie táborov
Za prípravu a prevádzku tábora, za jeho materiálne a finančné vybavenie, za riadne hospodárenie a kontrolu zodpovedal Závodný výbor ROH. Kontrola dodržiavania smerníc pre pionierske tábory bola úlohou revíznych komisií ZV ROH. Náklady na tábor boli hradené z platieb rodičov, z platieb organizácie, ktorá odkúpila preukazy a z príspevku zamestnávateľskej organizácie. Cena poukazu pre rodiča sa vypočítavala ako priemer celkových nákladov na jedno dieťa. Pri úhradách sa zohľadňovali sociálne pomery žiadateľa. Medzi hlavné nákladové položky patrili nákup potravín a nápojov, náklady na stravovanie, odmeny výchovným a prevádzkovým pracovníkom, náklady na dopravu a programové zabezpečenie, výdavky spojené s drobnou údržbou a ostatné prevádzkové výdavky.

Každý tábor mal vopred zostavený rozpočet, pričom platila zásada, že výdavky nesmú prekročiť príjmy. Rozpočet sa nemohol bezdôvodne prekročiť a zároveň sa dbalo nato, aby nedochádzalo k úsporám na stravovacom normatíve. Kontrola hospodárenia bola zabezpečovaná vedením pokladničného denníka, denníka spotreby potravín, skladových kariet, prípadne ďalšou operatívnou evidenciou, o ktorej rozhodol prevádzkovateľ.
 
Zdroje: www.tabory.sk, http://tabory.sk
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.