a) Charakteristika I. ČSR
Na konci roku 1918 bola v Čechách aj na Slovensku zložitá situácia v dôsledku územnej necelistvosti nového štátu. Československá armáda musela riešiť niekoľko konfliktov separatistických tendencií zo strany nemeckej a poľskej menšiny. Kramárová vláda pomerne rýchlo ovládla situácia v Čechách, na Slovensku predstavovala väčšie problémy Podkarpatská Rus.

Začiatkom novembra 1918 sa v Skalici zriadila dočasná Slovenská vláda, na jej čele bol doktor Vavro Šrobár. Začiatkom decembra presídlila do Žiliny s novovytvoreným Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska. Úlohou ministerstva bolo zaviesť čs. administratívu a kontrolu nad Slovenskom. Slovensko muselo byť postupne „očistené“ od maďarských úradov, armády a žandárstva. Tento cieľ sa podaril pomerne rýchlo do konca januára 1919 kedy sa ministerstvo presídlilo do Bratislavy. Najväčším problémom bolo stanovenie slovensko-maďarských hraníc. Na začiatku roku 1919 vznikla extrémistická Maďarská republika rád, rumunská a čs. armáda podnikla proti nej ofenzívny útok, avšak maďarská červená armáda prešla do protiútoku a obsadila značnú časť Slovenska. (približne 2/5 Slovenska) Čs. armáda podnikla protiofenzívu a Maďari boli zo Slovenska vytlačení. Dočasný parlament odsúhlasil celý rad zákonov, ktoré podčiarkli demokratický charakter štátu.

V roku 1920 bola prijatá ústava podľa americko-francúzskeho vzoru. 1. ČSR bola síce demokratickým štátom, ale unitárnym, riadeným z jedného centra – Prahy. Čs. vláda vytrvalo odmietala poskytnúť autonómiu Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Z monarchie zostali rôzne formy územnej správy. V Čechách to bolo tzv. zemské zriadenie, v Uhorsku župy. Bolo zriadených šesť žúp, ale v roku 1928 nastala reforma, podľa ktorej bolo vytvorené krajinské zriadenie a župy boli zrušené. Čs. sa rozdelilo na štyri krajiny. 1. Česká, 2. Moravskosliezska, 3. Slovenská, 4. Podkarpatsko-Ruská. Unitárny charakter štátu sa však nezmenil. Hlavou výkonnej moci bol prezident, ktorý mal značné právomoci. Niekoľkokrát po sebe bol zvolený T. G. Masaryk, ktorý v roku 1935 zo zdravotných dôvodov abdikoval a nahradil ho E. Beneš.

Národnostné zloženie obyvateľstva v novom štáte predstavovalo nekompaktný celok, ktorý mohol a ako sa aj neskôr potvrdilo, veľmi účinne narúšať územnú, ale aj politickú stabilitu, ktorú nový štát výrazne potreboval. Na čele národnostného zloženia stáli Česi (51%), Nemci (23%), Slováci (15%), Maďari (745 000), Rusíni, Ukrajinci, Rusi (460 000), Židia. (180 000)