27. júna rozhlas, televízia a niektoré noviny priniesli výzvu Dvetisíc slov. Výzva požadovala urýchlenie demokratizačného procesu. Vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu chápalo Dvetisíc slov ako priamu ku kontrarevolúcii. 15. júla sa na spoločnej schôdzke vo Varšave zišli najvyšší predstavitelia komunistických strán ZSSR, Poľska, Bulharska, NDR a Maďarska.

29. júla-1. augusta v Čiernej nad Tisou prebiehali dôverné rokovania delegácie Politického byra Komunistickej strany ZSSR vedenej L.I. Brežnevom s delegáciou ÚV KSČ vedenou A: Dubčekom. Sovietska strana žiadala vykonať zmeny vo vedení KSČ.

3. augusta sa v Bratislave zišli na spoločnej porade vedúci predstavitelia komunistických strán ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR. Text spoločného vyhlásenia obsahoval formuláciu, že ochrana, podpora a upevňovanie vymožeností socializmu sú „spoločnou povinnosťou všetkých socialistických krajín“.

18. augusta tajomník KSČ A. Indra tajne odletel do Moskvy. Na stretnutí s L. I. Brežnevom prekonzultoval politické kroky po príchode intervenčných vojsko do ČSSR. 20.-21. augusta v Prahe zasadlo predsedníctvo ÚV KSČ. Jeho konzervatívna frakcia sčasti informovaná o blížiacej sa vojenskej intervencii, predložila vyhlásenie – dokument odsudzujúci obrodný proces v ČSSR a prikláňajúci sa ku kritike obsiahnutej vo varšavskom liste.

21. augusta v skorých ranných hodinách orgány sovietskej tajnej polície KGB v spolupráci s agentmi ŠTB v mene nejestvujúcej robotnícko-roľníckej vlády A. Indru zatkli A. Dubčeka, J. Smrekovského, F. Kriegla, J. Špačeka, Č. Cisářa a ďalších vedúcich štátnych a straníckych predstaviteľov obrodného procesu a deportovali ich do ZSSR.

22.augusta sa vďaka tomu, že intervenčné vojská ešte neprerušili káblové siete ÚV KSČ, zišli v Prahe mimoriadny – vysočanský zjazd KSČ. Zjazd vyhlásil, že „socialistické Československo nikdy neprijme ani vojenskú okupačnú správu, ani domácu kolaborantskú moc“. Zjazd zvolil nové vedenie KSČ pričom A. Dubčeka potvrdili vo funkcii.

23.-26. augusta sa uskutočnili moskovské rokovania medzi čs. delegáciou vedenou prezidentom L. Svobodom a sovietskym straníckym vedením. 26.-28. augusta sa v Bratislave konal mimoriadny zjazd KSS. Delegáti prijali uznesenie, v ktorom odsúdili okupáciu piatich štátov varšavskej zmluvy. 31. augusta sa v Prahe zišlo plénum ÚV KSČ. Schválilo moskovský protokol ako podmienku postupnej normalizácie. G. Husák a L. Svoboda boli kooptovaní za členov ÚV KSČ a zvolení do Predsedníctva tohto straníckeho orgánu.

28. septembra – podľa údajov čs. bezpečnosti okupačné vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy pri intervencii do Česko-slovenska usmrtili 94 osôb.16. októbra po predchádzajúcich rokovaniach v Moskve, na ktorých sa zúčastnil Dubček, Husák a Černík, podpísali v Prahe zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojska území čs. štátu.

27. októbra Národné zhromaždenie prijalo ústavný zákon o česko-slovenskej federácii. Zákon nadobudol platnosť 1.1.1969. V zloženom štáte subjekty federácie tvorili dve národné republiky – Slovenská a Česká.

1. decembra – od 21.8.1968 emigrovalo zo Slovenska 6 384 osôb. Od decembra 1968 do októbra 1969 ďalších 4 223 osôb. 13. decembra v Bratislave sa konal aktív slovenských spisovateľov, ktorí sa jednoznačne vyslovili za obrodný proces v spoločnosti.