Rok 1968 v ČSSR

3.-5. januára sa plénum ÚV KSČ uznieslo na nezlučiteľnosti úradu prezidenta a funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nahradil ho A. Dubček. Bol to prvý Slovák v najvyššej straníckej funkcii.

14.-15. marca v Bratislave zasadla Slovenská národná rada. Schválila návrh posilnenia právomoci slovenských národných orgánov.

15. marca Matica slovenská vystúpila s výzvou, aby A. Novotný rezignoval na úrad prezidenta. Dôvod nespokojnosti tkvel jeho protislovenskom zameraní a nedôstojnom správaní sa pri návšteve Martina v septembri 1967.

21. marca sa v Drážďanoch stretli vedúci predstavitelia komunistických strán ZSSR, ČSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR. Delegáciu KSČ na čele s A. Dubčekom účastníci ostro kritizovali za to, že v ČSSR sa údajne hanobí práca ľudu, špiní bezpečnosť a armáda.

30. marca Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta ČSSR generála L. Svobodu.

1.-5. apríla ÚV KSČ prijal Akčný program. Dokument priznal, že v predchádzajúcom období dochádzalo k potláčaniu demokratických práv a slobôd. Za prioritné ciele označil federatívne usporiadanie štátu a presadenie ekonomickej reformy zvýšením samostatnosti podnikov.

7. apríla sa v Bratislave zišlo prípravné zhromaždenie Slovenskej organizácie na ochranu ľudských a národných práv.

8. apríla prezident L. Svoboda vymenoval novú vládu na čele s O. Černíkom.

17. apríla na Čertovici sformovali evanjelickí farári a. v. pod vedením P. Valáška skupinu, ktorej cieľom bola vnútorná obroda evanjelickej cirkvi.

13.-14. mája sa na moravskom Velehrade za účasti 2 500 kňazov a laikov zišlo celoštátne ustanovujúce zhromaždenie DKO. Na čele stál F. Tomášek z Prahy. Predsedom slovenského výboru DKO sa stal trnavský biskup A. Lazík. Ďalším dôležitým činiteľom DKO na Slovensku bol tajne vysvätený biskup J. Chryzostom Korec a P. Dubovský.

29. mája-1. júna ÚV KSČ rokoval o súčasnej politickej situácii. A. Dubček konštatoval, že sa podarilo získať dôveru občanov v politiku KSČ. Šírenie nepravdivých správ o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy podľa Dubčeka poškodzuje súčasný kurz politiky KSČ. ÚV KSČ sa rozhodol zvolať mimoriadny zjazd na 9. septembra 1968.

13. júna vláda prijala uznesenie o povolení činnosti gréckokatolíckej cirkvi.

24.-26. júna Národné zhromaždenie schválilo ústavný zákon o príprave federatívneho usporiadanie ČSSR. 27. júna SNR schválila zákon o Matici slovenskej. Matica sa opätovne stala spolkom s možnosťou zakladať miestne odbory.
27. júna rozhlas, televízia a niektoré noviny priniesli výzvu Dvetisíc slov. Výzva požadovala urýchlenie demokratizačného procesu. Vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu chápalo Dvetisíc slov ako priamu ku kontrarevolúcii. 15. júla sa na spoločnej schôdzke vo Varšave zišli najvyšší predstavitelia komunistických strán ZSSR, Poľska, Bulharska, NDR a Maďarska.

29. júla-1. augusta v Čiernej nad Tisou prebiehali dôverné rokovania delegácie Politického byra Komunistickej strany ZSSR vedenej L.I. Brežnevom s delegáciou ÚV KSČ vedenou A: Dubčekom. Sovietska strana žiadala vykonať zmeny vo vedení KSČ.

3. augusta sa v Bratislave zišli na spoločnej porade vedúci predstavitelia komunistických strán ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR. Text spoločného vyhlásenia obsahoval formuláciu, že ochrana, podpora a upevňovanie vymožeností socializmu sú „spoločnou povinnosťou všetkých socialistických krajín“.

18. augusta tajomník KSČ A. Indra tajne odletel do Moskvy. Na stretnutí s L. I. Brežnevom prekonzultoval politické kroky po príchode intervenčných vojsko do ČSSR. 20.-21. augusta v Prahe zasadlo predsedníctvo ÚV KSČ. Jeho konzervatívna frakcia sčasti informovaná o blížiacej sa vojenskej intervencii, predložila vyhlásenie – dokument odsudzujúci obrodný proces v ČSSR a prikláňajúci sa ku kritike obsiahnutej vo varšavskom liste.

21. augusta v skorých ranných hodinách orgány sovietskej tajnej polície KGB v spolupráci s agentmi ŠTB v mene nejestvujúcej robotnícko-roľníckej vlády A. Indru zatkli A. Dubčeka, J. Smrekovského, F. Kriegla, J. Špačeka, Č. Cisářa a ďalších vedúcich štátnych a straníckych predstaviteľov obrodného procesu a deportovali ich do ZSSR.

22.augusta sa vďaka tomu, že intervenčné vojská ešte neprerušili káblové siete ÚV KSČ, zišli v Prahe mimoriadny – vysočanský zjazd KSČ. Zjazd vyhlásil, že „socialistické Československo nikdy neprijme ani vojenskú okupačnú správu, ani domácu kolaborantskú moc“. Zjazd zvolil nové vedenie KSČ pričom A. Dubčeka potvrdili vo funkcii.

23.-26. augusta sa uskutočnili moskovské rokovania medzi čs. delegáciou vedenou prezidentom L. Svobodom a sovietskym straníckym vedením. 26.-28. augusta sa v Bratislave konal mimoriadny zjazd KSS. Delegáti prijali uznesenie, v ktorom odsúdili okupáciu piatich štátov varšavskej zmluvy. 31. augusta sa v Prahe zišlo plénum ÚV KSČ. Schválilo moskovský protokol ako podmienku postupnej normalizácie. G. Husák a L. Svoboda boli kooptovaní za členov ÚV KSČ a zvolení do Predsedníctva tohto straníckeho orgánu.

28. septembra – podľa údajov čs. bezpečnosti okupačné vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy pri intervencii do Česko-slovenska usmrtili 94 osôb.16. októbra po predchádzajúcich rokovaniach v Moskve, na ktorých sa zúčastnil Dubček, Husák a Černík, podpísali v Prahe zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojska území čs. štátu.

27. októbra Národné zhromaždenie prijalo ústavný zákon o česko-slovenskej federácii. Zákon nadobudol platnosť 1.1.1969. V zloženom štáte subjekty federácie tvorili dve národné republiky – Slovenská a Česká.

1. decembra – od 21.8.1968 emigrovalo zo Slovenska 6 384 osôb. Od decembra 1968 do októbra 1969 ďalších 4 223 osôb. 13. decembra v Bratislave sa konal aktív slovenských spisovateľov, ktorí sa jednoznačne vyslovili za obrodný proces v spoločnosti.

Zdroje:

Lexikón slovenských dejín, doc. PhDr. Július Bartl,CSc. A spol., druhé, doplnené vydanie -