Storočná vojna

1337 - 1453
Najväčšsi bitky: 26.8.1346 - Kreščak (Crézy)
19.9.1356 - Poitiers
25.10.1415 - Azincourt
8.5.1429 - Orléans
19.7.1429 - Patay
ďalšie bitky: 1340 - Ecluse (námorná - A získali Lamanš)
1342 - Morlaix
1345 - Auberoche
1346 - St. Pol de Léon

Pomenovanie storočná vojna získal zápas medzi Anglickom a Francúzkom, ktorý trval od roku 1337 do roku 1453. Už v roku 1066 vznikali konflikty i vojny medzi týmito dvomi krajinami o územie, ktoré vo Francúzku ovládali anglický králi. K územným sporom sa pridal i spor o korunu. V roku 1328 zomrel francúzky král Karol IV. bez mužského potomka a preto sa jeho následníkom stal jeho bratranec Filip VI. z Valois. Neskôr , v roku 1337, Karolov synovec Eduard III., anglický kráľ vzniesol svoj nárok na francúzky trón. V roku 1338 uzavrel Eduard spojenectvo s Flámskom a v roku 1339 vtrhol do Francúzka. Angličania mali spočiatku úspech víťazstvami pri Sluys (1340), Kresčaku (1346), Calais (1347) a Poitiers (1356), kde zajali francúzkeho kráľa. Mierom v Brétigny (1360) získali Angličania vo Franúzku rozsiahle územia. V roku 1367 vypukla v Kastílií občianska vojna a Anglicko a Francúzko podorovali súperiace strany.

Do roku 1369 sa vojna rozšírila do Francúzka. V roku 1375 a 1389 bolo uzavreté prímerie, ale nepriateľstvo opäť prepuklo v roku 1415. Nový anglický kráľ Henrich V. zvíťazil v tom roku pri Azincourte a Harfleuri a v roku 1417 pri Caen. Prinútil francúzkeho kráľa Karola VI., ktorý bol dosť slabý panovník a ešte aj podliehal záchvatom šialenstva podpísať zmluvu v Troyes (1420). Podľa zmluvy sa Henrich oženil s francúzkou princeznou Katarínou z Valois a stal sa dedičom francúzkeho trónu. Skutočný dedič, dauphin, však odmietol tento stav uznať a boje opäť prepukli. V roku 1429 obliehali Angličania Orleans. Mesto zachránila armáda na čele s roľníckou dievčinou Janou z Arcu. Jana vyhlasovala, že počula hlasy svätých, ktoré ju vyzvali poraziť Angličanov. Francúzke vojská obsadili paríž (1436), Normandiu (1449), Cherbourg (1450) a Guyenne (1451). Vojna sa skončila v roku 1453 a Anglicko si udržalo len Calais.

Bitka pri KREŠČAKU (A)
Výprava Eduarda III.sa r.1346 vylodila a pochodovala nerušene Normandiou.Dobyli pár miest a šli na sever, kde sa mali stretnúť s flámskými spojencami.V pätách im však boli Francúzi, a tak sa premiestnili k lesu pri Kreščaku, zaujali obrannú pozíciu a čakali na fr. útok.
priebeh: Francúzmi najatý žoldnieri - janovskí strelci z kuší boli v prvej línii a za nimi postupovali fr. ťažkoodenci na koňoch.Janovčania pod paľbou ang. lukostrelcov a delostrelcov spanikárili a chceli utiecť.To však nahnevalo Filipa. Nasledovala neuveriteľná scéna, keď kráľov brat zabíjal utekajúcich janovčanov.
výsledok: Počas celej bitky fr. velitelia nepreukázali vôbec žiadny zmysel pre taktiku.Zaútočili síce až 15-krát, ale po veľkých stratách museli ustúpiť.Padol aj slepý český kráľ Ján Luxemburský, 1542 pánov a rytierov a tisíce pešiakov.
Po bitke pri Kreščaku získali Angličania hlavne prístav Calois, ktorý im poskytol na pevnine akési nástupište na neskoršie invázie.Ešte dôležitejšie však bolo, že Anglicko sa stlo uznávanou vojenskou mocnosťou.
Bitka pri AZINCOURTE (A)
Rozhodnutie viesť tútobitku sa zrodilo na fr. strane.Angličania sa vylodili na normandskom pobreží a stiahli sa, a vtedy ich napadli Francúzi.
Azincourtské bahno - Úzka Azincourtská planina (1x4m) sa po daždi zmenila na bahno, v ktorom sa preťažené kone len ťažko pohybovali a fr.rytieri museli bojovať pešo.Ich chybné manévrovanie spôsobilo, že ang.lukostreci získali prevahu.Rozpútal sa masaker a Francúzi sa ocitli v krvavom zmätku.
výsledok: Na angl.str. padlo 1500 mužov a na fr. 5000 - takmer všetci predstavovali politickú a spoločenskú a administratívnu elitu kráľovstva.
Celú katastrofu ešte zhoršila občianska vojna, ktorá zúrila medzi 2 šľachtickými časťami Francúzska- medzi Burgunďanmi (strýkovia kráľa) a Armagnakmi (obrancami jeho brata - vojvodu Orleánskeho zabitého 1407)
Konflikt vyvrcholil r.1419 vraždou Jána Nebojácneho, vojvodu z Burg.

Bitka pri ORLÉANS (F)
5 000 vojakov vedených šľachticom Thomasom de Montacute zo Salibury začalo obliehať ľudnaté mesto Orléans na rieke Loire.Pokiaľ by Orléans padlo, Francúzsko by úplne zmizlo z mapy nezávislých kráľovstie.Mesto sa stalo symbolom fr. odporu voči ang. nadvláde. Situáciu však zmenili 2 udalosti:
-šľachtic zo Salibury, ktorého meno vzbudzovalo u F hrôzu, bol zabitý úlomkom pri obliehaní
-Jana z Arcu - jej osudom bolo zachrániť Francúzsko pred Angličanmi
Keď sa Jana dostala do Orléansu, sama sa hneď ujala nedostatočnej obrany mesta.Viedla tiež útok proti ang. pozíciám, pri ktorom bola ťažko ranená šípom do krku.Mesto sa jej podarilo zachrániť.
Prostredníctvom Janinho úsilia získalo Francúzsko úctu samo k sebe a vojaci sa naučili opäť si veriť.
Ukončenie obliehania Orléansu sa stalo rozhodujúcim momentom storočnej vojny.
Bitka pri PATAY
Francúzsky velitelia žiadali božskú Janu o pomc.Tá im poradila aby jednoducho na Angličanov zaútočili priamo.Tak sa aj stalo a mesto získali Francúzi späť.Odrazu sa mesto za mestom vzdávalo fr. vojsku pri postupe na sever.(vzdali sa aj biskupské mestá Troyes, Chartres a Remeš).

JANA Z ARCU
30.mája 1431 vystúpila na hranicu pripravenú na námestí Vieux Marché v Rouene mladá pastierka, ktorá sa stala bojovníčkou: Jeanne d´Arc mala 19 rokov
Najväčší podiel na jej odsúdení a poprave mali Angličania, ktorí ju nenávideli.Keď nastal vo vojne zvrat (Jana prinútila Angličanov opustiť obsadený Orléans), vyhlásili, že Jana nie je posol Boží, ako ona sama tvrdí, ale bosorka.Riadila sa hlasmi svojich svätcov a svätíc (sv.Michal, sv. Margaréta a sv. Katarína).
Jana bola dedinčanka bez vzdelania, pásavala otcovo stádo.V 14 rokoch pocítila, že je povolaná oslobodiť Francúzsko spod anglickej nadvlády a presvedčila svojho pána, aby ju zaviedol ku kráľovi.Prvýkrát sa vyznamenala v boji o Orléans.

Po oslobodení Orléansu nasledovalo pomazanie kráľa Karola VII. 17.júla odprevadili rytieri kráľa do Remeša, odrážajúc po ceste útoky Angličanov.Tento obrad mu v daných zložitých okolnostiach dodal potrebnú - dovtedy chýbajúcu - dôstojnosť.
V septembri sa pokúsila oslobodiť Paríž, ale pre nedostatok podpory nemala úspech.V máji 1430 bola v Compiegnes so smiešne malou armádou, tam ju zajal istý burgundský šľachtic a neskôr ju predal Angličanom.
Jana bola usvedčená z klamstva.Záležitosti sa ujala cirkev na čele a Pierrom Cauchonom, arcibiskupom z Beauvais.Angličania dali jasne najavo, že si želajú jej smrť, na prvý raz sa trest smrti nevyslovil.

Proces trval 4 mesiace- od januára do mája 1431.Sudcovia na Janu vyvíjali nepretržitý nátlak, vyhrážali sa jej mučením, no trpela najmä tým, že nemala prístup na omše.Bolo vskutku nemožné vydržať takýto tlak.24 mája 1431 bola Jana vyhlásená za kacírku, rozkolníčku, mala zaplatiť veľkú pokutu a bola odsúdená na doživotné väzenie.No ona si opäť obliekla mužský odev na znak toho, že sa odmieta podrobiť.Tri dni nato - 30.mája 1431 - vystúpila na hranicu.

Vojna medzi Anglickom a Francúzskom trvala takmer celé storočie a obe krajiny si už želali mier (počas jej trvania sa vystriedalo zopár prímerí), vyjednávanie sa však mohlo začať až vtedy, keď vyhasne aj posledné bojové nadšenie.Janina bojachtivosť Karola VII. vlastne obťažovala, aj keď ju spočiatku využíval.A to je v podstate pravá príčina Janinho odsúdenia: aj keď rozsudok vyriekli Angličania, Francúzi neurobili nič, aby tomu zabránili.
Po stáročiach Cirkev znovu preskúmala život veľkej dievčiny, uznala omyl vtedajšieho súdnictva a roku 1920 bola vyhlásená za svätú.

Po storočnej vojne nastáva v Anglicku vnútorná kríza. Bitkou pri Saint Albans sa začína boj o trón medzi dvoma rodmi - Lancasterovcami (v erbe mali červenú ružu) a Yorkovcami (v erbe mali bielu ružu) - nazývaná aj vojna ruží. Vo vojne, ktorá trvala v rokoch 1455-1485, sa opieral rod Yorkovcov o mestá a nižšiu šľachtu, kým vysoká šľachta podporovala rod Lancasterovcov. Konflikt sa blížil ku koncu. Keď anglický kráľ Eduard IV. z rodu Yorkovcov dal v roku 1471 zavraždiť Henricha VI., ktorý bol ale zosadený Richardom z Gloucesteru. No na koniec celého boja dvoch ruží nastáva porážkou Richarda III. Henrichom Tudorom z rodu Lancasterovcov. Za manželku si vzal Alžbetu z rodu Yorkovcov, čím vlastne celý spor ukončil. Henrich VII. takto založil nový rod Tudorovcov.
Po nástupe Tudorovcov za vlády Henricha VII. vzniká v Anglicku nová vrstva zbohatlíkov gentry. Henrich VII. povyšuje normálnych mešťanov do šľachtického stavu a takisto za jeho vlády bolo možné si šľachtický titul kúpiť. Tento výdobytok samozrejme využívali bohatí mešťania a za krátku chvíľu vyrástla v Anglicku nová šľachta - obchodníci. Týmto Henrich VII. docielil hlavne to, že nová šľachta začala podnikať a za krátku dobu sa z Anglicka stala najsilnejšia mocnosť vo vtedajšom známom svete.